Živica

Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove.

Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným. Čo sa stane, ak je jedinou usadlosťou na malom ostrove statok stolára, ktorý tam žije s rodinou obklopený nádhernou, no drsnou prírodou a nevyspytateľným morom? A ak otec rodiny, citlivý a vnímavý muž, opakovane prichádza o to, čo považuje vo svojom živote za najdôležitejšie? Niekto by na jeho mieste možno utiekol. Iný by začal zhromažďovať veci, ktoré ľudia vyhodili ako nepotrebné a nedokázal by sa ničoho vzdať, hoci by hrozilo, že ho odpad zavalí a pochová pod sebou. A možno by sa taký muž odhodlal ku hrozným veciam, len aby mu nezobrali to, čo mu ešte ostalo. Kam až je žena ochotná zájsť kvôli láske k mužovi a rodine? Ak matka dobrovoľne odstrihne od sveta seba i svoje potomstvo a napokon sa stane väzňom vlastného tela, je to lojalita, oddanosť, zločin alebo šialenstvo? Živica je románom o láske, rodine a strachu. O paranoji a krutosti. Úmyselnej aj neúmyselnej. Preložila Zuzana Demjánová. O autorke Ane Riel (1971) je dcérou právnika a autorky detských kníh. Po ukončení gymnázia začala študovať dejiny umenia, a hoci univerzitu nedokončila, štúdium ju inšpirovalo k napísaniu prvej knihy – o umení. Nasledovalo niekoľko románov pre deti, na ktorých sa podieľala ako ilustrátorka jej mama a v roku 2014 napísala svoju prvú knihu pre dospelých – Mäsiar z Liseleje. Sama ju nepovažovala za kriminálny román, ako taký však získal cenu za najlepší dánsky kriminálny debut. O dva roky neskôr sa čosi podobné stalo s nasledujúcim románom Živica, za ktorý jej udelili najprestížnejšie škandinávske ocenenie za kriminálnu literatúru Sklený kľúč.