V knihe sa z rôznych uhlov, daných rozdielnym typom životného príbehu a prostredia, v ktorom vyrastali, zamýšľajú nad možným prínosom ateizmu pre prehĺbenie kresťanskej viery. Rozlišujú rôzne druhy náboženskosti a rôzne druhy neviery. Zameriavajú sa predovšetkým na "ateizmus bolesti", ktorému konfrontácia s tragikou a zložitosťou dnešného sveta nedovoľuje nekriticky prijať tradičné poňatie Boha ako všemocného režiséra sveta, ale aj na "apateismus", dnes rozšírenú ľahostajnosť nielen voči náboženstvu, ale i voči otázkam, ktoré formuluje viera. Zhodujú sa v názore, že živá viera v krízach zreje a je schopná "objať" a integrovať aj onú skúsenosť, z ktorej vyrastal kritický ateizmus. Paralelné odpovede oboch autorov na zásadné spirituálnej otázky dnešného sveta a ich spoločný rozhovor rámujú dve meditácie - najprv úvaha Tomáša Halíka nad výrokom Fridricha Nietzscheho "Boh je mŕtvy" a na konci reflexia Anselma Grüna nad kázaním apoštola Pavla o neznámom bohu na aténskom Areopágu.