"Stačí veta, dve, presné slová, čo nás vtiahnu do príbehu. Napríklad tieto: „O kus ďalej začala hrana útesu prudko klesať. Na chvíľu sa stratila pod hladinou, aby sa vzápätí, ako trojbodka za nedopovedanou vetou, znovu vynorila v podobe radu troch zmenšujúcich sa ostrovčekov. Potom už bolo iba more.“ Debut Juraja Kováčika oznamuje: Prichádza veľký rozprávač." Dušan Dušek
Jednotlivé obrazy sú spojené do celku súvislosťami, ktoré sa vynárajú postupne a ústia do prekvapivých, občas aj fatálnych následkov. Sme to my, kto tvoríme históriu vlastných životov svojimi činmi? Alebo je to naopak a práve príbehy, s ktorými sa stotožníme, predurčujú naše konanie a osudy? "Kováčik hľadá v životoch obyčajných ľudí neobyčajné momenty a kľúčové okamihy. Iného rozprávača by v takej situácii strhlo hektické tempo, no Juraj vie čitateľom dopriať pôžitok z obrazov plastických ako v panoramatickom kine." Pavol Rankov