Navrávačky

Jedinečná spoveď Dominika Tatarku, jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, kultúry a histórie, nahraná na sklonku jeho života vychádza pri príležitosti stého výročia narodenia. Záznam Tatarkovho rozprávania – pôvodne „navraveného“ na magnetofónový pás – plynie voľne a ľahko.

Matka, detstvo, mladosť, študentské časy... Povstanie, povojnová éra, Tatarka-spisovateľ, Tatarka-redaktor, Tatarka-učiteľ, spoločnosť, spoločenstvo... Podmanivé a šťavnaté príbehy majstra rozprávača obdareného neopakovateľnou schopnosťou realitu precítiť a vzápätí ju obliecť do slov. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy, zbožnosť či komunizmus ho predstavujú ako originálneho slovenského intelektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne polemizovať a nesúhlasiť. Dominik Tatarka (1913-1989) Narodil sa v početnej roľníckej rodine v Plevníku-Drienovom. Študoval slovenčinu a francúzštinu v Prahe a na Sorbonne v Paríži. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor, koncom vojny sa aktívne zapojil do SNP. Neskôr pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch, výtvarný redaktor či scenárista. V rokoch 1968 – 1969 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality. Bol mu udelený titul zaslúžilý umelec, no neskôr bol vyčiarknutý zo zoznamu Zväzu slovenských spisovateľov, ako aj z učebníc. Bol prenasledovaný režimom a publikoval v samizdate. Za Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.