Všetky jeho svety
Kováčik JurajAndrej Kľučinský je teoretický fyzik a vďaka skúmaniu paralelných vesmírov sa mu podarí nájsť spôsob, ako napraviť chyby, ktorých sa dopustil a znovu nájsť lásku, o ktorú prišiel. Dokáže to?
Má vôbec šancu uspieť? Dovolia mu bohovia, osud, alebo vesmír, aby znovu získal ženu, ktorú už raz vlastnou vinou stratil? <p>Keď rozmýšľame o tom, čo bude, naša budúcnosť je pred nami ako strom, rozvetvený strom. Kmeň, z ktorého vyrastajú konáre a z nich stále tenšie a tenšie vetvičky. Putujeme zdola a na každom rozvetvení sa rozhodujeme, ktorou cestou sa vyberieme. Nikdy nevidíme celý strom, netušíme, čím všetkým sme kedy mohli byť, kam všade sme sa mohli dostať. Zo všetkých možností poznáme len tú jednu líniu nášho života, ktorú skutočne žijeme; tie ostatné si môžeme len predstavovať, snívať o nich. Prehliadka premárnených príležitostí. Čo by bolo keby. Ale čo ak je to tak, že náš život je skôr ako putovanie po rukáve utkanom z riedkej sieťoviny. Začíname na jednom konci rukáva. Postupujeme po vlákne a je pravda, na každom uzle si môžeme vybrať, ktorým smerom sa vydáme, vpravo, alebo vľavo. Ale nech si vyberieme na križovatke tú alebo onú cestu, nikdy nakoniec nedoputujeme nikam inam, ako na druhý koniec rukáva. Nemôžeme sa stať niekým, kým nám nie je súdené sa stať</p>
Keď rozmýšľame o tom, čo bude, naša budúcnosť je pred nami ako strom, rozvetvený strom. Kmeň, z ktorého vyrastajú konáre a z nich stále tenšie a tenšie vetvičky. Putujeme zdola a na každom rozvetvení sa rozhodujeme, ktorou cestou sa vyberieme. Nikdy nevidíme celý strom, netušíme, čím všetkým sme kedy mohli byť, kam všade sme sa mohli dostať. Zo všetkých možností poznáme len tú jednu líniu nášho života, ktorú skutočne žijeme; tie ostatné si môžeme len predstavovať, snívať o nich. Prehliadka premárnených príležitostí. Čo by bolo keby. Ale čo ak je to tak, že náš život je skôr ako putovanie po rukáve utkanom z riedkej sieťoviny. Začíname na jednom konci rukáva. Postupujeme po vlákne a je pravda, na každom uzle si môžeme vybrať, ktorým smerom sa vydáme, vpravo, alebo vľavo. Ale nech si vyberieme na križovatke tú alebo onú cestu, nikdy nakoniec nedoputujeme nikam inam, ako na druhý koniec rukáva. Nemôžeme sa stať niekým, kým nám nie je súdené sa stať
