Božská komédia (SSV)

Božská komédia patrí medzi najdôležitejšie diela svetovej literatúry a Dante je považovaný za otca talianskeho jazyka. Napísal ju pravdepodobne v rokoch 1304 – 1307 a 1321.

Dante bol presvedčený, že má poslanie ukázať ľudstvu cestu obnovy a spásy. Poslušný Božej vôli má vykonať cestu do troch záhrobných ríš, preskúmať všetko zlo sveta, ktoré sa sústreďuje v Pekle, nájsť cestu očisťovania v Očistci, vystúpiť do neba až k priamemu videniu Boha v Raji. Je tretím mužom, ktorý uskutočnil ako živý cestu do záhrobia: po Eneovi, ktorý bol predkom zakladateľov Rímskej ríše, a po svätom Pavlovi, ktorý postavil základy kresťanskej viery. Jeho poslanie má miesto povedľa nich, pretože Dante má ukázať cestu obnovenia ríše a Cirkvi. Komédia si berie za vzor biblické prorocké knihy a Zjavenie svätého Jána. Danteho cestou sú dejiny jeho osobného vykúpenia ako jednotlivca, predstavuje však aj celé ľudstvo, ktoré kráča smerom k svojmu kolektívnemu vykúpeniu. Kompletné dielo vychádza v brilantnom preklade romanistov Jozefa Felixa a Viliama Turčányho, ilustráciami jednotlivé časti dopĺňa akademický maliar Miroslav Cipár. <p> <b>Úryvok:</b></p><p><b>PEKLO</b> </p><p> <b>Spev prvý</b></p><p> (1. až 25. tercína)</p><p><i>1</i> Do stredu dráhy životnej som vkročil, </p><p> keď obklopil ma temný priestor lesný,</p><p> pretože prv som z pravej cesty zbočil.</p><p><i> </i></p><p><i>4</i> Ach, preťažko aj vysloviť, jak desný </p><p> a drsný les ma obkolesil vtedy,</p><p> bo pri spomienke znovu strach ma tiesni.</p><p><i> </i></p><p><i>7</i> Len smrť ak vrhá do trpkejšej biedy! </p><p> No, pre dobro, čo tiež som tam bol zhliadol,</p><p> rozpoviem všetko ako pri spovedi.</p><p><i> </i></p><p><i>10</i> Sám neviem rieknuť, ako som ta vpadol: </p><p> natoľko v spánku tonul som v tom čase,</p><p> keď z pravej cesty spustil som sa nadol.</p><p> </p><p> <i>13</i> No, na úpätie vrchu príduc zase,</p><p> kde onen údol v rovinu sa norí,</p><p> pred ktorým dosiaľ srdce sa mi trasie,</p><p> </p><p> <i>16</i> vzozrel som hor; a vtedy štít tej hory</p><p> odetý lúčmi planéty sa zjavil,</p><p> tej, ktorá priamo vodí všetky tvory.</p><p> </p><p><i>19</i> A hoci strach mi celkom nepoľavil,</p><p> jazero srdca tíšina už hladí –</p><p> keď noc v tak veľkej úzkosti som strávil.</p><p> </p><p> <i>22</i> A ako ten, čo bez dychu a vlády</p><p> z vĺn vyviazne, no ledva tkne sa súše,</p><p> k zlým vodám späť sa obráti a hľadí,</p><p> </p><p> <i>25</i> tak i môj duch, čo vzrušený vpred kluše,</p><p> jednako späť sa pozrie do údolia,</p><p> čo nevydalo nikdy živej duše.</p><p><b> </b></p><p><b>Komentár k prvej tercíne z kantiky Peklo</b> </p><p><b>1</b> <i>Do stredu dráhy životnej som vkročil.</i> – Do 35. roku svojho života, čiže do roku, ktorý Dante pokladal za prirodzený stred, za vrcholný bod („lo punto sommo") normálneho ľudského veku (porov. Conv. IV, XXXIII, 6 – 10 a biblický výrok: „Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov," Žalm 90, 10). Keďže vieme, že sa Dante narodil 18., resp. 31. mája 1265, jeho fiktívna púť troma záhrobnými ríšami spadala by teda – podľa úsudku viacerých komentátorov Božskej komédie – do roku 1300, čo bol rok slávneho jubilea, vyhláseného pápežom Bonifácom VIII. Táto skupina danteológov preskúmala aj iné Danteho časové narážky (porov. v tomto speve v. 37 – 43, Inf. XV, 49 – 51 atď.) a spresnila chronológiu tejto cesty: Dante zablúdil v „temnom lese" na Zelený štvrtok 7. apríla 1300 a jeho vlastná púť záhrobím sa začala na Veľký piatok 8. apríla 1300 (porov. E. Moore, Gli accenni al tempo nella Divina Commedia, Florencia 1900). Oproti tomu druhá časť komentátorov, ktorá znovu preskúmala nielen časové narážky, ale i rozličné Danteho „astronomické údaje", roztrúsené v celej Božskej komédii, došla k názoru, že začiatok Danteho cesty treba položiť do 25. marca 1300, resp. 1301. (Od 25. marca, čiže <i>ab incarnatione</i> počítal sa vo Florencii letopočet, tento dátum sa pokladal za výročný dátum vtelenia i smrti Kristovej atď.) Z prác, stavajúcich sa za rok 1301, spomeňme aspoň: Walter a Teresa Parri, Anno del viaggio e giorno iniziale della Commedia, Florencia 1956. (Tam aj príslušná bohatá literatúra.) V otázke datovania Danteho záhrobnej púte – ináč otázke nie tak bezvýznamnej, ako by sa zdalo – nedospelo sa teda ku zhode. Len z praktických príčin sme sa priklonili k názoru prvému. – </p><p><b>2</b> <i>temný priestor lesný.</i> – Povestný Danteho „temný les" („selva oscura"), viacvýznamový symbol: v širšom význame podľa zhodnej mienky najstarších komentátorov „nerestný svetský stav" (Benvenuto da Imola), „nerestný život" (Jacopo della Lana), les nevedomosti a neresti, v ktorom sa stráca cesta pravdy a cnosti (Anonymus), v užšom význame Danteho vlastné mravné a intelektuálne poblúdenie. – </p><p><b>3 </b><i>pretože prv som z pravej cesty zbočil.</i> – Verš prekladáme podľa lekcie che la diritta via era smarrita, čiže podľa tých moderných editorov, ktorí chápu spojku „che" vo význame „pretože" (SDI, Porena, Momigliano a i.), a nie vo význame „takže" (ako napr. Sapegno). – </p><p> </p>