Z reštaurátorského zápisníka

Povolanie reštaurátora je prísna rehoľa: hodiny, dni, týždne neuveriteľne jemnej, zdĺhavej až „babravej“ práce, absolútne podriadenie sa pôvodnému dielu a jeho tvorcovi, dlhotrvajúce nehybné polohy tela vonku či vnútri (ak medzi ne nerátame jemné, takmer nebadateľné pohyby rúk), silnými chemikáliami nasýtený vzduch a výsledné dielo, o ktorom sa v nijakom prípade nedá povedať, že navidomoči rastie pod rukami. Málokde treba na výsledky práce čakať tak dlho ako práve v tomto odbore.

Mária Spoločníková (nar. 1926) je v tomto smere majsterkou a konštatovanie o vytrvalosti u nej platí do bodky: práci reštaurátorky zasvätila viac než šesť desaťročí. Od roku 1953, keď skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ostala verná jedinému povolaniu. S odstupom rokov uvažuje, či sa rozhodovala sama, alebo ju riadila prozreteľnosť; možno išlo skôr o vzácnu súhru oboch princípov. Ináč by výsledkom možno mohla byť splnená povinnosť, ale nie dielo, predchnuté zanietením, hlbokým vnútorným myšlienkovým súzvukom so starými tvorcami a láskou. Mária Spoločníková reštaurovala (v mnohých prípadoch doslova zachránila fyzickú podstatu) veľkého množstva diel. Sú medzi nimi predovšetkým vzácne drevené polychrómované sochy a reliéfy a oltárne tabuľové maľby zo 14. – 16. storočia. Mená a osudy autorov ostali spravidla zahalené závojom tajomstva, až na výnimky, z ktorých je jednoznačne najznámejší Majster Pavol z Levoče. Gotické diela s rôznymi religióznymi motívmi (Madona s dieťaťom, ukrižovaný Ježiš, pieta, svätci a svätice, výjavy z Biblie), ktoré prešli rukami reštaurátorky, nájdete v Levoči, Spišskej Kapitule, Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Zvolene, v Betliari, Lipanoch a na ďalších miestach. Vždy a všade dbala na to, aby vynikli originály, skryté pod premaľbami a necitlivými zásahmi rôzneho druhu, aby predmety nezmerateľnej umeleckej hodnoty ďalej plnili svoju pôvodnú úlohu (ak boli súčasťou cirkevných objektov) alebo aby sa stali perlami galérií či múzeí. Mária Spoločníková sa nikdy neprestala nadchýnať rezbárskou zručnosťou, čistými líniami, nádhernou a elegantnou farebnosťou, jemnosťou spracovania, hĺbkou citu, vloženého do diel.