Krátky list na dlhú rozlúčku

Ako americká popkultúra pomohla rozprávačovi úspešne zvládnuť jeho problémy Známy autor divadelných hier bezcieľne cestuje s jedným kufrom po Amerike. Nie je to preňho len civilizačný šok, ale aj namáhavá cesta k sebe samému po rozchode s Judith.

Cez autorovo rozprávanie spoznávame Ameriku 80. rokov, je prítomná v jeho rozhovoroch s Claire a Johnom Fordom, v jeho spomienkach na filmy, knihy a piesne, v ktorých sa odráža americká história. Stretáva Američanov v hoteloch, baroch, na ulici, pozorne si ich všíma, nadchýna ho ich bezprostrednosť a sloboda, úplne odlišná od rakúskej upätosti. Peter Handke je majstrom slova a detailu. V jeho podaní vnímame Spojené štáty všetkými zmyslami do najmenších detailov. Opisy tancujúceho vojaka, ktorého stretol na letisku, Clairinej dcérky alebo mileneckého páru sú v jeho podaní výnimočné a priam dojímavé. Amerika bola pre Handkeho takmer magickým miestom, rozľahlé Štáty mu pripadali ako zasľúbená zem, ktorú treba bezpodmienečne navštíviť. Literárne postavy z Handkeho kníh sa neskôr objavili aj vo Wendersových roadmovies, ktoré sa vyznačujú dlhými zábermi americkej krajiny.