na sklade
Všetko plynie
Grossman VasilijKGB pri domovej prehliadke nezatklo Grossmana, ale „zatklo” jeho román. Grossman požiadal listom priamo Chruščova, aby jeho knihe, v ktorej napísal len to, čo „pokladá za pravdu, vrátil slobodu”.
<p>Cenzúra však Život a osud zakázala ako dielo, ktoré by „slúžilo nepriateľom sovietskeho štátu a komunizmu". Zakázala ho predovšetkým pre analógie medzi dvoma totalitnými režimami, komunizmom a nacizmom, pre narážky na paralelu medzi stalinskými masovými zločinmi (napr. hladomor na Ukrajine roku 1933, ktorý si vyžiadal 7 miliónov obetí) a vyvražďovaním Židov nacistami, pre paralely medzi sovietskymi pracovnými tábormi a nacistickými koncentračnými lágrami. Tieto analógie medzi hitlerovským a stalinským terorom, vyskytujúce sa v románe Život a osud, sú ešte vo výraznejšej podobe prítomné v poslednom Grossmanovom diele Všetko plynie. Vasilij Grossman sa nedožil vydania ani jedného z týchto dvoch diel. Rukopis románu Život a osud, schovaný u priateľov, sa v 70-tych rokoch podarilo na mikrofilmoch vyniesť na Západ. Román prvýkrát vyšiel – po rusky – roku 1980 vo Švajčiarsku. V Rusku potom až roku 1989. Na Slovensku vyšiel Život a osud v preklade Igora Otčenáša roku 1990. Dielo: Ľud je nesmrteľný (1942, slovenský preklad 1946), Stalingrad (1943, český preklad 1947), Stepan Koľčugin (1937–1947, slovenský preklad 1952), Obrana Stalingradu (1944, slovenský preklad 1946), Posledná hranica (1952, slovenský preklad 1958), Život a osud (1980, slovenský preklad 1990, reedícia 2008). Fragmenty Čiernej knihy vyšli roku 1946 v USA a v Rumunsku. Úplná, necenzurovaná verzia Čiernej knihy vyšla v ruštine po otvorení archívov sovietskej štátnej bezpečnosti (1989) roku 1993 v litovskom Vilniuse. Pod názvom Cesty a osudy vyšiel roku 1970 v českom preklade výber z Grossmanových poviedok a textov: V meste Berdyčive (1934), Treblinské peklo (1945), Tiergarten (1953–1955), Cesta (1960–1961) a ďalšie. V tom istom zväzku vyšla aj Grossmanova cestopisná črta o Arménsku Pokoj vám! (1962, po česky Kámen Arménie). Súbor Grossmanových reportáží z východného frontu A Writter at War: Vasily Grossman with the Red Army 1941–1945, 2005, editori A. Beevor a L. Vinogradová, vyšiel roku 2007 v českom preklade Spisovatel ve válce: Vasilij Grossman s Rudou armádou 1941–1945.</p>
Cenzúra však Život a osud zakázala ako dielo, ktoré by „slúžilo nepriateľom sovietskeho štátu a komunizmu". Zakázala ho predovšetkým pre analógie medzi dvoma totalitnými režimami, komunizmom a nacizmom, pre narážky na paralelu medzi stalinskými masovými zločinmi (napr. hladomor na Ukrajine roku 1933, ktorý si vyžiadal 7 miliónov obetí) a vyvražďovaním Židov nacistami, pre paralely medzi sovietskymi pracovnými tábormi a nacistickými koncentračnými lágrami. Tieto analógie medzi hitlerovským a stalinským terorom, vyskytujúce sa v románe Život a osud, sú ešte vo výraznejšej podobe prítomné v poslednom Grossmanovom diele Všetko plynie. Vasilij Grossman sa nedožil vydania ani jedného z týchto dvoch diel. Rukopis románu Život a osud, schovaný u priateľov, sa v 70-tych rokoch podarilo na mikrofilmoch vyniesť na Západ. Román prvýkrát vyšiel – po rusky – roku 1980 vo Švajčiarsku. V Rusku potom až roku 1989. Na Slovensku vyšiel Život a osud v preklade Igora Otčenáša roku 1990. Dielo: Ľud je nesmrteľný (1942, slovenský preklad 1946), Stalingrad (1943, český preklad 1947), Stepan Koľčugin (1937–1947, slovenský preklad 1952), Obrana Stalingradu (1944, slovenský preklad 1946), Posledná hranica (1952, slovenský preklad 1958), Život a osud (1980, slovenský preklad 1990, reedícia 2008). Fragmenty Čiernej knihy vyšli roku 1946 v USA a v Rumunsku. Úplná, necenzurovaná verzia Čiernej knihy vyšla v ruštine po otvorení archívov sovietskej štátnej bezpečnosti (1989) roku 1993 v litovskom Vilniuse. Pod názvom Cesty a osudy vyšiel roku 1970 v českom preklade výber z Grossmanových poviedok a textov: V meste Berdyčive (1934), Treblinské peklo (1945), Tiergarten (1953–1955), Cesta (1960–1961) a ďalšie. V tom istom zväzku vyšla aj Grossmanova cestopisná črta o Arménsku Pokoj vám! (1962, po česky Kámen Arménie). Súbor Grossmanových reportáží z východného frontu A Writter at War: Vasily Grossman with the Red Army 1941–1945, 2005, editori A. Beevor a L. Vinogradová, vyšiel roku 2007 v českom preklade Spisovatel ve válce: Vasilij Grossman s Rudou armádou 1941–1945.
