Maria Bartuszová (1936 – 1996) sa narodila v Prahe vo vtedajšom Československu, študovala v ateliéri keramiky a porcelánu na VŠUP, ale väčšinu svojho života prežila v Košiciach. Monografia v štyroch chronologicky členených kapitolách prináša komplexný prehľad jej sochárskej tvorby, autorských techník a metód, tém a myšlienok, ktoré boli dlhý čas neznáme. Súčasťou knihy sú aj eseje významných zahraničných autorov. Zvláštnosťou prístupu Marie Bartuszovej je koncentrácia na intímne prežívanie umenia, ktoré vníma kreativitu prírody a je napojené na princípy fungovania univerza. Poznatky z prírodných vied, kombinované s holistickým prístupom, ale aj schopnosť intuitívneho vedenia či hry ako tvorivej imaginatívnej činnosti, používala ako konceptuálnu metódu pri experimentovaní s materiálmi a remeselnými možnosťami sochárstva. Jej morfologické myslenie hľadalo tvarovú dokonalosť a haptickú príťažlivosť, ktorá nabáda človeka na dotyk – na vnútorné priblíženie a intímne prežívanie, vychádzajúce z telesného a duševného zážitku. Vyžaruje z neho fascinácia životom, ale aj pokora k nemu, obe sú hnacou silou jej tvorenia. „Touto našou niekoľkoročnou prácou sme chceli urobiť informatívny základ pre všetkých, ktorých zaujíma umenie a tvorba Marie Bartuszovej. Pre nás je veľkou radosťou, že dielo našej mamy oslovuje ľudí na výstavách po celom svete.“
Anna Bartuszová, riaditeľka Archívu Marie Bartuszovej, Košice