Svoj podiel noci niesť

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou. Krajina, v ktorej vládne vojenská junta, je plná ozbrojených vojakov, kontrolných stanovíšť, vo vzduchu cítiť napätie.

Chlapec sa volá Gaspar a otec sa ho snaží ochrániť pred osudom, ktorý má predurčený. Jeho matka zomrela za záhadných okolností, pri nehode, ktorá možno nebola náhodná. Juan, Gasparov otec, je médium v tajnom spoločenstve Bratstva, ktoré sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom hrôzostrašných rituálov. Rovnaký údel čaká aj Gaspara, pretože Bratstvo potrebuje nové médium. Osud týchto bytostí obdarených zvláštnymi schopnosťami je krutý, o fyzické aj duševné sily prichádzajú rýchlo a neúprosne. Počiatky Bratstva, ktorému vládne vplyvná rodina Gasparovej matky, siahajú do obdobia, keď objav Temnoty pred stáročiami putoval zo srdca Afriky do Anglicka a potom sa preniesol do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu prináša šesť obrazov dejín Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia. Na jeho stránkach čitateľ nájde domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, ktoré sú prechodmi do iných svetov; sály ukrývajúce nepredstaviteľné príšery; rituály s desivými ľudskými obeťami končiace extázou; dobrodružstvá v psychodelickom Londýne šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa Gasparovi rodičia ocitli medzi slávnymi členmi hnutia hippies; vzťahy otcov a detí, poznačené ťarchou krutého dedičstva, a v pozadí toho všetkého represálie vojenskej diktatúry, desaťtisíce nezvestných a neskôr neistý príchod demokracie, prvé ohniská AIDS v Buenos Aires... Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa v tomto znepokojujúcom, no súčasne uhrančivom románe prelínajú so skutočnými udalosťami z minulosti i súčasnosti. Mariana Enriquez je jednou zo zásadných spisovateliek latinskoamerickej literatúry 21. storočia. „Tento román je ságou a prechádzkou po krajinách, ktoré sa nám zjavujú v najdesivejších nočných morách. Pokračuje v tradícii toho, čo by sme mohli nazvať ,veľký latinskoamerický román´, a patrí k dielam, ktoré sú každé iné, ale rovnako ambiciózne a ohromujúce, napríklad Hra na škôlku, Raj, Sto rokov samoty alebo 2666." Juan Pablo Villalobos, porotca ceny Premio Herralde 2019 Mariana Enriquez (Buenos Aires, 1973) vyštudovala žurnalistiku a sociálnu komunikáciu na Universidad Nacional de La Plata. Je zástupkyňou šéfredaktora sekcie umenia a kultúry v prílohe argentínskeho denníka Página/12. Vydala tri romány: Bajar es lo peor (Najhoršie je padnúť, 1995), Cómo desaparecer completamente (Ako úplne zmiznúť, 2004), Chicos que vuelven (Deti, ktoré sa vracajú, 2010) a dve zbierky poviedok: Los peligros de fumar en la cama (Nebezpečenstvo fajčenia v posteli, 2009, 2017) a Las cosas que perdimos en el fuego (Čo nám oheň vzal, 2016), ktorá bola preložená do dvadsiatich jazykov. Je autorkou monografie o významnej argentínskej spisovateľke Silvine Ocampo La hermana menor (Mladšia sestra, 2018) a „cestopisu" po známych svetových cintorínoch Alguien camina sobre tu tumba (Niekto kráča po tvojom hrobe, 2021).