Verdi a Wagner na slovenských operných javiskách

Skladateľ Giuseppe Verdi bol celoživotnou láskou teatrológa Ladislava Čavojského (1932 – 2014), ale úctu mal aj k tvorbe Richarda Wagnera. Z jeho vzťahu k týmto dvom velikánom sa zrodila kniha o ich tak odlišnom opuse, a zároveň aj kniha o ich operách na slovenských javiskách.

Autor v nej porovnáva život i dielo talianskeho a nemeckého skladateľa a vychádzajúc z cudzích i vlastných kritík inscenácií ich diel načrtáva obraz vývoja operného umenia na Slovensku v uplynulom storočí. Ladislav Čavojský vždy vedel zaujať neopakovateľným jazykom, humorom aj schopnosťou získať si čitateľa svojím nadšením pre scénické umenie. Tieto vlastnosti charakterizujú aj jeho poslednú knihu, ktorú však už nestihol dokončiť. Jeho zámer naplnil a chýbajúce časti doplnil operný kritik Vladimír Blaho, nedokončený rukopis Ladislava Čavojského na vydanie pripravila dcéra Ladislava Čavojského, Katarína Ducárová. „Obaja sa narodili v rovnakom čase, no ďaleko od seba. Medzi ich rodnými krajinami stoja Alpy. Ich svety oveľa viac rozdeľuje hudba, komponovanie opier. Akoby ani neboli súčasníci, lež skladatelia z rôznych storočí. Jeden písal pre vyvolených a pre svoje diela si dal postaviť chrám len pre zasvätených, druhý oslovil divácke masy a hrá sa po celom svete. O Wagnerovi filozofi filozofujú, že je to ,tragédia zrodená z ducha hudby‘. O Verdim možno povedať, že je to ,hudba zrodená z ducha tragédie‘ (Shakespeara, Schillera, Huga). Chcem sa presvedčiť, že tieto dve zásady, dva programy, oslovujú operných tvorcov, včerajších i dnešných inscenátorov. Nie je to iba zápas spevákov na hrade Wartburg, ale sústavný boj o zdivadelnenie opery vo všetkých operných domoch. Všetky domy sveta proti jednému dómu v Bayreuthe. Zbožštenému Germánovi postavili sídlo z kráľovskej priazne, zbožňovanému Talianovi otvorili srdcia všade, kde sa hrala opera. Podnecovatelia toho v jadre ušľachtilého zápasu sa narodili pred dvesto rokmi. Richard Wagner (22. 5. 1813 – 13. 2. 1883), Giuseppe Verdi o necelých päť mesiacov neskôr (10. 10. 1813 – 27. 1. 1901). Verdi dlhšie žil, viac diel vytvoril. No nielen preto sa s ním u nás stretávame oveľa, oveľa častejšie ako s nemeckým reformátorom (Nemci majú silný sklon všetko reformovať, od náboženstva po hudbu). Keď hrajú Verdiho, divákov lovia do sietí, keď Wagnera, iba na udicu. Verdi a Wagner vstúpili do Prešporka v rovnakom čase, roku 1855. Wagner mal za sebou Rienziho, Blúdiaceho Holanďana, Tannhäusera aj Lohengrina. Verdi devätnásť opier. Nielen prvé úspechy, nielen operné galeje, keď ročne skomponoval aj dve diela, ale aj svoje operné logo, trojicu najpopulárnejších opier – Rigoletto, Trubadúr, La traviata. V Prešporku sa roku 1855 Verdi predstavil Trubadúrom, Macbethom a Ernanim, Wagner iba predohrou k opere Rienzi. Verdi operou, Wagner predohrou. Verdi ako dramatik, Wagner ako symfonik. Až roku 1870 sa v Prešporku hral Lohengrin aj Tannhäuser. Až od tohto dátumu začal u nás zápas operných titanov. Občasné slávnosti wagnerovské, sústavné hody verdiovské. Do SND skladatelia nevkročili naraz. Prvý sa predstavil Verdi Rigolettom (1920), druhý Wagner Tannhäuserom (1922). (...)“