Pretlmočiť jazyk divadla do slov v plnej denzite sa zdá byť nemožné. Ako píše britský divadelný kritik Mark Fisher, všeličo sa stratí v preklade, keď chceme pretlmočiť jazyky inscenácií do slov, tú bohatú babylonskú reč živého predstavenia do dvojrozmernej prózy. Aj tu sa mnohé stratilo, ale naopak, mnohé fragmenty sa aj vynorili, lebo tu zachytené spomienky nenájdeme v žiadnych archívoch, ani recenziách či kritikách.
Tak ako sa za posledných viac než 10 rokov radikálne zmenila dramaturgia Mestského divadla Žilina, výrazne sa zmenila aj jeho vizuálna identita a komunikácia. Almanach preto kladie neobvyklý dôraz na zachytenie obrazového príbehu divadla, ktorý netvoria len fotografie inscenácií a ľudí, ale aj grafiky plagátov a záznam kampaní divadla. Rozsah strán publikácie vytvoril priestor pre veľkorysý výtvarný prístup v layoute grafického dizajnéra Marcela Benčíka. Pohyblivý význam textu a obrazu sleduje viacero dejových línií, ktoré je možné vnímať samostatne alebo súbežne, plynulo ale aj v preskokoch.