Igor Ďurišin 1947-2021 Portrét strateného umelca

Igor Ďurišin bol ikona košickej alternatívnej scény 70-tych a 80-tych rokov, no po nútenom vysťahovaní do Nemecka v roku 1985 sa jeho stopa stratila. Objavenie archívu tohto výnimočného surrealisticko-konceptuálneho grafika vyústilo do niekoľkoročného výskumu, monografickej publikácie, ale aj rozhlasového a filmového spracovania jeho pozoruhodného života.

Komplexná monografia s množstvom fotografického a textového materiálu vrátane spomienok jeho priateľov a súpisu autorovho diela v grafickom spracovaní Sama Čarnokyho.
Igor Ďurišin študoval na začiatku 60-tych rokov na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave v ročníku s neskôr významnými umelcami Jánom Zavarským, Milošom Lakym, Ľubomírom Ďurčekom či Ľubomírom Longauerom. V roku 1971 ho za rebelský postoj voči režimu odsúdili na 4-mesačný trest v ilavskej väznici. Po roku 1974 žil a tvoril v Košiciach ako výrazný a nonkonformný solitér v rámci alternatívnej scény. Režim mu nikdy nedovolil vystavovať a nikdy ho nevzali za člena výtvarných zväzov. Žil v mizerných podmienkach, pracoval ako premietač v košických kinách a tvoril výrazné grafické práce vo svojom pivničnom byte. Po otvorenom proteste na vernisáži v košickej Východoslovenskej galérii v máji 1982 už odmietol v krajine zostať. Zriekol sa štátneho občianstva a v roku 1985 sa vysťahoval do Nemecka, pričom na Slovensku upadol do umenovedného zabudnutia. Vyznačoval sa osobitou kombináciou rukodieľnej surrealistickej grafiky a konceptuálneho premýšľania o tvorbe.
Autora sme objavili v Nemecku v roku 2017 a jeho písomný a umelecký archív sme zachránili pred zničením. Následne bol natočený film Herr Durisin (2022, réžia Jakub Julény, produkcia Hitchhiker Cinema), spravili sme rozhlasový fíčer ako aj obsiahlu monografiu. Autorovu retrospektívnu výstavu môžete vidieť vo VSG Košice do októbra 2023. Viac na www.nuba.sk.