V próze Garážové Libertango sa autor vracia do roku 2015, keď sa v Európe na železničných staniciach objavili státisíce novodobých nomádov. Príbeh vykresľuje tragikomickým štýlom dramatické osudy afganskej rodiny Hosseiniovcov, ktorá sa snaží zrealizovať svoj sen o slobode a harmonickom živote.
Román zachytáva v paralelnej línii aj komunitu tanečníkov argentínskeho tanga a ich túžbu nájsť v rozpadajúcom sa svete objatie blízkeho človeka.