Vivat, akadémia, zbohom, Čechov

Žáner spoločenskej satiry nie je v domácom kultúrnom prostredí bežný. Jozef Puškáš ho svojím románom prinavracia čitateľovi v múzicky štylizovanej podobe.

Satira však v tomto rozprávaní nie je monotónnou hrou pre jeden hudobný nástroj, ide o kompozíciu prekvapivo aktuálnych udalostí: zdravotná pandémia, kríza a limity vzdelávania v umeleckom školstve, latentné spoločenské fóbie, deformovaná podoba inštitucionálnych vzťahov. Všetky tieto vážne témy autor vložil do tragikomického príbehu o vzostupe a páde sčasti autobiografického hrdinu. Práve od jeho literárneho účinkovania a charakteru sa odvíjajú pre čitateľa vzácne odkazy na literárne vzory a v žánri satiry vzývané autority. Ikonicky v tejto súvislosti funguje najmä spisovateľská charizma A.P.Čechova. Prítomná je však aj stopa, ktorá fantasknou iróniou pripomína Divadelný román M. Bulgakova. Pre poučeného čitateľa sú to vzácne súvislosti, na ktoré nadväzuje vlastná charizma Puškášového rukopisu. Nekončí a ani nezačína v kritike či výsmechu. Je poklonou ľudskosti a v zhode s ňou evokuje predstavu "utešených sklamaní" zo života, ktorý nie je utváraný iba sériou nehôd, omylov a nezhôd.