Gabriela Adamesteanu patrí k uznávaným a oceňovaným spisovateľkám súčasného Rumunska. Po roku 1990 bola šéfredaktorkou vplyvného politicko- kultúrneho týždenníka „22“ a jeho literárnej prílohy Bucurestiul cultural (1991 – 2013). Bola prezidentkou rumunského PEN klubu (2004 - 2006). Medzinárodná nevládna organizácia Human Rights Watch jej udelila Hellmann Hammett Grant ako prejav uznania za jej prínos pre demokratizáciu Rumunska. Ministerstvo kultúry Francúzskej republiky jej udelilo vyznamenanie Chevalier de l´Ordre des Arts et des Lettres. Jej romány (Každý deň rovnaká cesta, 1975; Stratené ráno, 1983; Stretnutie, 2007; Provizórium, 2010; Fontána di Trevi, 2018; Vzdialené hlasy, 2022) a zbierky poviedok (Daruj si jeden deň voľna, 1979; Leto – Jar, 1989; Východná stanica, 2008) získali veľa domácich cien a dodnes vychádzajú v reedíciách. Boli preložené do 18 jazykov, ocenené medzinárodnou kritikou a nominované na Európsku cenu. Gabriela Adamesteanu vo svojom diele majstrovsky prepája pamäť, históriu a individuálny osud. Román Fontána di Trevi predstavuje Rumunsko prvých troch desaťročí po páde komunistického režimu očami 452 dvoch žien: rumunskej emigrantky žijúcej vo Francúzsku, a druhej, ktorá stála pri demokratických zmenách v krajine. Spomienky na tajné lásky, zrady, nádeje aj sklamania sú v jej románoch preniknuté intenzívnym pocitom melanchólie. V Rumunsku za ne získala Cenu PEN klubu, Cenu Zväzu spisovateľov, Cenu Spisovateľ roka 2019, Cenu Rumunského rádia, Cenu časopisu Observator cultural za prózu, Cenu Sofie Nădejde za najlepšiu knihu napísanú ženskou autorkou, Cenu Literárnej agentúry ai. Román Fontána di Trevi bol preložený a uverejnený v Bulharsku (Colibri, 2020), Francúzsku (Gallimard, 2022) a v Nemecku (Aufbau, 2023).