na sklade
Zrušené! Pre pandémiu nehráme
kolektív autorovDivadelný ústav vydal knihu o slovenských divadlách počas pandémie vírusu covid-19. Hrali sme bez divákov v hľadisku – a slovenské divadlo počas pandémie covidu-19 žilo aj napriek lockdownu a herci boli dobrovoľníkmi pri testovaní či zachraňovaní kovidových pacientov.
Táto kniha uchováva v pamäti obdobie, ktoré by sme radšej nezažili. Zároveň je dôkazom sily umenia, ktoré nám aj v ťažkých časoch prinášalo nádej a posolstvo spolupatričnosti.
Sto rokov ubehlo medzi dvoma epidémiami – španielskou chrípkou po Veľkej vojne a súčasnou pandémiou covidu. Za jedno storočie sme ako „ľudstvo“ stihli toho veľa, v dobrom, ale najmä v zlom. Naučili sme sa o sebe dosť, ale nie toľko, ako za necelé tri roky tejto pandémie. Tá nám dokreslila obraz: v smogovej clone a babylonskom bľabote sa, spolu so stúpajúcimi oceánmi, zo všetkých strán valí cunami vzbúreného davu… Divadlo, ktoré nám obraz nás samých odjakživa predvádza, ostalo prázdne, lebo diváci a herci ostali doma, a my sme zistili, že online, stream, záznam… to sú len surogáty bez tepla DOTYKU. Divadlo odrazu nenastavovalo zrkadlo, ale sa na spoločnosť len pozeralo – spoza padnutej opony covidového rúška.
Kniha Zrušené! Pre pandémiu nehráme dokumentuje vynútenú pandemickú prestávku v slovenských divadlách. Zachytáva spôsoby, akými sa divadlá v čase lockdownu dostávali k divákovi a prináša aj svedectvá divadelníkov a divadelníčok z prvej protikovidovej línie, ktorí ako dobrovoľníci pomáhali v nemocniciach či testovacích strediskách.
Keď pandémia ustúpila, vytesnili sme túto nepríjemnú skúsenosť s vedomím, že sa môže kedykoľvek vrátiť. Sme historicky/hystericky poučení, ale azda nie aj zmenení a naučení…
Sto rokov ubehlo medzi dvoma epidémiami – španielskou chrípkou po Veľkej vojne a súčasnou pandémiou covidu. Za jedno storočie sme ako „ľudstvo“ stihli toho veľa, v dobrom, ale najmä v zlom. Naučili sme sa o sebe dosť, ale nie toľko, ako za necelé tri roky tejto pandémie. Tá nám dokreslila obraz: v smogovej clone a babylonskom bľabote sa, spolu so stúpajúcimi oceánmi, zo všetkých strán valí cunami vzbúreného davu… Divadlo, ktoré nám obraz nás samých odjakživa predvádza, ostalo prázdne, lebo diváci a herci ostali doma, a my sme zistili, že online, stream, záznam… to sú len surogáty bez tepla DOTYKU. Divadlo odrazu nenastavovalo zrkadlo, ale sa na spoločnosť len pozeralo – spoza padnutej opony covidového rúška.
Kniha Zrušené! Pre pandémiu nehráme dokumentuje vynútenú pandemickú prestávku v slovenských divadlách. Zachytáva spôsoby, akými sa divadlá v čase lockdownu dostávali k divákovi a prináša aj svedectvá divadelníkov a divadelníčok z prvej protikovidovej línie, ktorí ako dobrovoľníci pomáhali v nemocniciach či testovacích strediskách.
Keď pandémia ustúpila, vytesnili sme túto nepríjemnú skúsenosť s vedomím, že sa môže kedykoľvek vrátiť. Sme historicky/hystericky poučení, ale azda nie aj zmenení a naučení…
