„Ako môžem žiť, keď píšem, písať neviem a niektorí mi to zožerú. Ako môžem písať, keď píšem, písať neviem a im je trápne mi povedať pravdu do očí. Ako môžem písať, keď oni tiež nevedia písať a my im to žerieme. Ako môžem písať, keď oni tiež nevedia písať a nám je trápne povedať im pravdu do očí. Ako môžem písať, keď mi to nikto nepovie. Ako môžem písať, keď mi to už povedali a ja nič. Ako môžem písať, keď sme im to už povedali a oni nič. Ako môžem písať, keď som taký osamelý.“ (str. 26)
