Divadelné predstavenie vnímal najmä ako fenomén, ktorý odzrkadľuje, komentuje, kritizuje stav spoločnosti, ktorá ho zrodila, stav konkrétnej doby a sveta, ktorý ho obklopuje. Jednoducho, aj vo vzťahu k divadlu bol plnokrvný homo politicus.
Štruktúra knihy vyrastá z tém, ktoré sa prirodzene vynárali, keď sme sa preberali mimoriadne rozsiahlym archívom autorových textov (pripojený bibliografický zoznam obsahuje viac ako 1500 položiek a napriek úsiliu zostavovateľky aj bibliografky pravdepodobne stále nie je úplný). Pritom sme dávali prednosť takým štúdiám a článkom, ktoré divadlo vnímajú v spojitosti so spoločenským a politickým dianím. V knihe sa tak vedľa seba objavujú rôzne žánre, od anekdotickej glosy cez fejtón, reportáž až po obsiahlu teatrologickú analýzu.
Nazdávame sa, že by z nej najmä generácia nastupujúcich divadelných kritikov a teoretikov mohla načerpať konkrétnu inšpiráciu, ako písať tak, aby čítanie o divadle nebolo iba pracovnou nevyhnutnosťou pre úzky okruh divadelných profesionálov, ale stalo sa vyhľadávaným potešením aj pre tých ostatných. Pre všetkých, obdarených „iba“ záujmom o divadelné umenie a intelektuálnou zvedavosťou.