na sklade
Ach, gubernia neobmedzených možností! Martin Porubjak o divadle a spoločnosti
Ulmanová Martina (zost.)Martin Porubjak písal veľa, veľmi dobre a o širokom okruhu tém. Z jeho textov by sa dala zostaviť kniha politických komentárov a glos, kniha osobných spomienok na zaujímavých ľudí, s ktorými sa priatelil a spolupracoval, kniha cestopisných čŕt – a samozrejme kniha, a nie jedna, o divadle.
Tomu sa, azda okrem relatívne krátkeho obdobia, keď ho naplno pohltil svet praktickej politiky, venoval neprestajne po celý svoj neobyčajne produktívny profesijný život – ako dramaturg, režisér, prekladateľ, pedagóg, ale aj ako teoretik a divadelný kritik.
Divadelné predstavenie vnímal najmä ako fenomén, ktorý odzrkadľuje, komentuje, kritizuje stav spoločnosti, ktorá ho zrodila, stav konkrétnej doby a sveta, ktorý ho obklopuje. Jednoducho, aj vo vzťahu k divadlu bol plnokrvný homo politicus.
Štruktúra knihy vyrastá z tém, ktoré sa prirodzene vynárali, keď sme sa preberali mimoriadne rozsiahlym archívom autorových textov (pripojený bibliografický zoznam obsahuje viac ako 1500 položiek a napriek úsiliu zostavovateľky aj bibliografky pravdepodobne stále nie je úplný). Pritom sme dávali prednosť takým štúdiám a článkom, ktoré divadlo vnímajú v spojitosti so spoločenským a politickým dianím. V knihe sa tak vedľa seba objavujú rôzne žánre, od anekdotickej glosy cez fejtón, reportáž až po obsiahlu teatrologickú analýzu.
Nazdávame sa, že by z nej najmä generácia nastupujúcich divadelných kritikov a teoretikov mohla načerpať konkrétnu inšpiráciu, ako písať tak, aby čítanie o divadle nebolo iba pracovnou nevyhnutnosťou pre úzky okruh divadelných profesionálov, ale stalo sa vyhľadávaným potešením aj pre tých ostatných. Pre všetkých, obdarených „iba“ záujmom o divadelné umenie a intelektuálnou zvedavosťou.
Divadelné predstavenie vnímal najmä ako fenomén, ktorý odzrkadľuje, komentuje, kritizuje stav spoločnosti, ktorá ho zrodila, stav konkrétnej doby a sveta, ktorý ho obklopuje. Jednoducho, aj vo vzťahu k divadlu bol plnokrvný homo politicus.
Štruktúra knihy vyrastá z tém, ktoré sa prirodzene vynárali, keď sme sa preberali mimoriadne rozsiahlym archívom autorových textov (pripojený bibliografický zoznam obsahuje viac ako 1500 položiek a napriek úsiliu zostavovateľky aj bibliografky pravdepodobne stále nie je úplný). Pritom sme dávali prednosť takým štúdiám a článkom, ktoré divadlo vnímajú v spojitosti so spoločenským a politickým dianím. V knihe sa tak vedľa seba objavujú rôzne žánre, od anekdotickej glosy cez fejtón, reportáž až po obsiahlu teatrologickú analýzu.
Nazdávame sa, že by z nej najmä generácia nastupujúcich divadelných kritikov a teoretikov mohla načerpať konkrétnu inšpiráciu, ako písať tak, aby čítanie o divadle nebolo iba pracovnou nevyhnutnosťou pre úzky okruh divadelných profesionálov, ale stalo sa vyhľadávaným potešením aj pre tých ostatných. Pre všetkých, obdarených „iba“ záujmom o divadelné umenie a intelektuálnou zvedavosťou.
