Tanec Slnka Po duchovnej ceste Lakotov

Tanec Slnka je najvýznamnejším obradom prérijných Indiánov. Je vrcholom duchovného úsilia, skúškou sily, viery, odvahy, lásky, zodpovednosti.

Napriek drastickému obdobiu kolonizácie a genocídy pôvodných obyvateľov Ameriky tento obrad pretrval do dnešných dní. Na jeho základe kniha rozvíja zmysel pre posvätné vnímanie sveta a vyzýva k premene človeka. Duchovná cesta Lakotov môže viesť západného človeka k pochopeniu zmyslu vlastnej existencie. Odhaľuje, že v skutočnosti človek smeruje k zániku, ak bude ignorovať volanie, ktoré sa ozýva z jeho hĺbok a ktoré nepočuje vďaka neustálemu hluku technologického „pokroku“. Tým volaním je návrat k prirodzenosti, k posvätnému vnímaniu času i priestoru, a k Zemi. Múdrosť Lakotov a tradičných kultúr všeobecne môže byť zdrojom nájdenia vzťahu s vyššou skutočnosťou a zároveň cestou do vlastného vnútra, pretože prekračuje obmedzenia racionalizmu, empirizmu, materializmu, scientizmu, ako aj sebastrednosti či sentimentálnej náuky, na ktorú degradovala inštitucionalizovaná podoba náboženstva. Západ stráca pevnú pôdu pod sebou a otriasajú ním krízy, ktoré sa stupňujú každou dekádou. Ich príčinou je kríza duchovná, odklon od Tradície. Prostredníctvom nadčasovej múdrosti (sophia perennis) kniha Tanec Slnka odkrýva aj pôvodnú pravdu duchovnej cesty Západu. Z nezvyčajnej perspektívy nachádza paralely medzi náukami semitských náboženstiev, budhizmu či taoizmu. Tradícia, ktorú sophia perennis sprostredkúva, vedie z povrchu do hĺbky, z okraja k stredu, vedie k zdroju – k stromu „Tanca Slnka“, ktorý spája telo s duchom, zem s nebom, človeka s človekom.