Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.