Bez vás sa do neba nedostanem Mozaika spomienok na kňaza a priateľa Braňa Bukovského
Šaškovič RadoslavMilí priatelia, je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá.
Čo živí tento prameň, že z neho môžeme neustále čerpať?
Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí?
Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.
A keď je dielo dokonané, počujú Otcov hlas: „Vitaj doma, syn môj. Poď, oddýchni si a vojdi do mojej radosti. Svadobný oblek a hostina sú už nachystané, zaujmi miesto, ktoré som ti prichystal.“ Aspoň tak si to predstavujem… Tomáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského) * 13. február 1968 † 23. marec 2014
Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí?
Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.
A keď je dielo dokonané, počujú Otcov hlas: „Vitaj doma, syn môj. Poď, oddýchni si a vojdi do mojej radosti. Svadobný oblek a hostina sú už nachystané, zaujmi miesto, ktoré som ti prichystal.“ Aspoň tak si to predstavujem… Tomáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského) * 13. február 1968 † 23. marec 2014
