Monografia sa zoberá históriou, typológiou, analýzou a interpretáciou alternatívnych foriem umeleckej grafiky v slovenskom umení. Dáva ho do súvisu s nástupom informelu (štrukturálna grafika, aktívna grafika, monotypia a presahy grafiky a iných médií), cez umelecky mimoriadne podnetné obdobie 60. rokov, ktoré vníma ako kľúčové pre vznik nielen experimentálnych, ale najmä konceptuálnych základov grafiky a snahu o maximálne rozšírenie hraníc média. Obdobie normalizácie publikácia zachytáva tvorbou avantgardných a konceptuálne orientovaných tvorcov a osobitnú pozornosť venuje vzniku, etablovaniu sa a rozšíreniu počítačovej grafiky (od roku 1973).
Popri týchto dnes už historických obdobiach sa autorka venuje vývinu neklasických a autorských polôh grafického média po roku 1990, ktoré reprezentujú prienik zamlčanej tradície a nových technológií (najmä digitálneho spracovania matrice, simulácie tradičných techník pomocou softvérov, ako aj presahy grafiky a iných médií). Umelecko-historický kontext a vývinové súvislosti alternatívnej grafiky dopĺňa ich analýza a interpretácia z pohľadu ich estetickej zámernosti a výrazovej osobitosti formy a jazyka
Publikácia prináša bohatú obrazovú časť - 230 reprodukcií diel od 49 autoriek a autorov, ako aj odkazy na pramenné zdroje.