Majka Tárajka
Ďuríčková MáriaCitlivá šiestačka Majka bojuje o svoje miesto na zemi. Nemá rada, keď jej hovoria Majka Tárajka, ona predsa vôbec netára... A už vôbec nevie vystáť, keď sa jej chlapci posmievajú pre chôdzu.
Kač-kač-kačica, zahanbujú ju deti, no najviac ju zraňuje, že ju neakceptuje vlastná mama. Akoby jej bola iba na obtiaž, dokonca sa za Majku hanbí. Bráni jej tiež stretávať sa s jedinou kamarátkou, ktorú má. Vídajú sa v škole, no stretávať sa môžu len potajomky, alebo si píšu listy šifrovaným jazykom. Ešteže má svoju starkú, ktorá je pre ňu stelesnením dobra a ľudského tepla. Ona má pre Majku vždy pochopenie.
Vo svojom vnútri veselá šiestačka zažíva trpký pocit vlastnej inakosti a neprijatia. Snaží sa pochopiť útrapy staršej sestry, ktorej rodičia vyhovoria potenciálneho ženícha, lebo chcú pre ňu „lepšiu partiu“. Majka prežíva romantické pocity ku chlapcovi zo susedstva, no zároveň „vie”, že si ju nikto nebude chcieť vziať, „keď je taká chybná…“. Dozvedá sa o životných ranách svojej starej mamy i o hlbokej strate svojej tety – maminej sestry, ktorá má pre ňu, na rozdiel od vlastnej matky, vždy milé slovo.
Pohľad na vnútorné prežívanie mladého dievčaťa spred niekoľkých desiatok rokov až prekvapivo výstižne odzrkadľuje každodenné problémy dnešných detí a mládeže, ktorá síce vyrastá v modernom svete médií a sociálnych sietí, no vo svojom vnútri je rovnaká ako generácia či dve pred ňou. Rieši tie isté problémy „odeté rúchom svojej doby“. Kniha je prózou pre mládež s autobiografickými prvkami. Mária Ďuríčková v nej zhmotnila svoju túžbu knižne zaznamenať spomienky na svoje detstvo, na svoj rodný kraj. Ide o akýsi akt prináležitosti ku svojim koreňom. Hoci je prevažná časť jej tvorby pre deti fikciou, tu nám autorka umožňuje nahliadnuť do svojich detských liet. Spolu s ňou zažívame istú katarziu, prepracovanie a lepšie pochopenie toho, čo bolo – čias dávno minulých.
Jazyk knihy verne odzrkadľuje obdobie autorkinho detstva, ako aj rázovitosť regiónu, z ktorého pochádzala. Dnešný detský čitateľ sa stretáva s reáliami, ktoré mu môžu byť miestami cudzie, no aj prostredníctvom tejto knihy pochopí, že je dôležité poznať svoju minulosť, aby sme mali na čom stavať budúcnosť.
Kniha vyšla po prvýkrát už v roku 1965. Následne bola niekoľkokrát opätovne vydaná, pričom v roku 1986 bola samotnou autorkou decentne upravená. My vám prinášame práve toto vydanie, spolu s pôvodnými ilustráciami pani ilustrátorky – akademickej maliarky Jarmily Dicovej-Ondrejkovej, ktorá mnohým utkvela v pamäti najmä vďaka ilustráciám šlabikárov, no jej celoživotné dielo je impozantné.
Vydaním knihy o Majke Tárajke by sme si chceli uctiť dielo nezabudnuteľnej spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ktorá bola osudom ťažko skúšaná, no životnú silu nachádzala práve v detskom svete rozprávok, tvorbe pre deti.
Poctou pani spisovateľke je aj úvodník venovaný jej životu a dielu, ako aj paralele medzi ňou samotnou a knižnou postavou Majky Tárajky. Príjemné chvíle pri knihe prajeme novým čitateľom a nostalgický návrat do minulosti všetkým tým, ktorí si na Majku Tárajku čo i len matne spomínajú.
Vo svojom vnútri veselá šiestačka zažíva trpký pocit vlastnej inakosti a neprijatia. Snaží sa pochopiť útrapy staršej sestry, ktorej rodičia vyhovoria potenciálneho ženícha, lebo chcú pre ňu „lepšiu partiu“. Majka prežíva romantické pocity ku chlapcovi zo susedstva, no zároveň „vie”, že si ju nikto nebude chcieť vziať, „keď je taká chybná…“. Dozvedá sa o životných ranách svojej starej mamy i o hlbokej strate svojej tety – maminej sestry, ktorá má pre ňu, na rozdiel od vlastnej matky, vždy milé slovo.
Pohľad na vnútorné prežívanie mladého dievčaťa spred niekoľkých desiatok rokov až prekvapivo výstižne odzrkadľuje každodenné problémy dnešných detí a mládeže, ktorá síce vyrastá v modernom svete médií a sociálnych sietí, no vo svojom vnútri je rovnaká ako generácia či dve pred ňou. Rieši tie isté problémy „odeté rúchom svojej doby“. Kniha je prózou pre mládež s autobiografickými prvkami. Mária Ďuríčková v nej zhmotnila svoju túžbu knižne zaznamenať spomienky na svoje detstvo, na svoj rodný kraj. Ide o akýsi akt prináležitosti ku svojim koreňom. Hoci je prevažná časť jej tvorby pre deti fikciou, tu nám autorka umožňuje nahliadnuť do svojich detských liet. Spolu s ňou zažívame istú katarziu, prepracovanie a lepšie pochopenie toho, čo bolo – čias dávno minulých.
Jazyk knihy verne odzrkadľuje obdobie autorkinho detstva, ako aj rázovitosť regiónu, z ktorého pochádzala. Dnešný detský čitateľ sa stretáva s reáliami, ktoré mu môžu byť miestami cudzie, no aj prostredníctvom tejto knihy pochopí, že je dôležité poznať svoju minulosť, aby sme mali na čom stavať budúcnosť.
Kniha vyšla po prvýkrát už v roku 1965. Následne bola niekoľkokrát opätovne vydaná, pričom v roku 1986 bola samotnou autorkou decentne upravená. My vám prinášame práve toto vydanie, spolu s pôvodnými ilustráciami pani ilustrátorky – akademickej maliarky Jarmily Dicovej-Ondrejkovej, ktorá mnohým utkvela v pamäti najmä vďaka ilustráciám šlabikárov, no jej celoživotné dielo je impozantné.
Vydaním knihy o Majke Tárajke by sme si chceli uctiť dielo nezabudnuteľnej spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ktorá bola osudom ťažko skúšaná, no životnú silu nachádzala práve v detskom svete rozprávok, tvorbe pre deti.
Poctou pani spisovateľke je aj úvodník venovaný jej životu a dielu, ako aj paralele medzi ňou samotnou a knižnou postavou Majky Tárajky. Príjemné chvíle pri knihe prajeme novým čitateľom a nostalgický návrat do minulosti všetkým tým, ktorí si na Majku Tárajku čo i len matne spomínajú.
