Tisíc a jedna noc - 7. diel
Pauliny JánTisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov.
Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny).
Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.
Ilustrovala Jana Kiselová-Siteková.
Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.
Ilustrovala Jana Kiselová-Siteková.
