novinka
Rádio Noc
Andruchovyč Jurij„Vždy som sníval o tom, že napíšem román, ktorý bude mať zvuk,“ hovorí Jurij Andruchovyč, ktorý celý život spieval, skúšal so svojou kapelou a odohral nespočetné množstvo koncertov. Akustickým románom Rádio Noc sa mu podarilo spustiť jazykový ohňostroj, ktorý doslova exploduje na pozadí klimatických protestov, nástupu pandémie a stupňujúcich sa hrozieb zo strany Ruska.
Pri čítaní Andruchovyčových príbehov si nikto nemôže byť istý, či vychádzajú z divokého života alebo z cesty za snom.
V jeho ostatnom románe je všetko, ako píšu aj čitatelia na goodreads.com: je to dobrodružný román so zápletkou, burleskná šaškáreň, alternatívna história. Bulgakovská fantazmagória s trochou satiry, erotiky a paródie a s množstvom popkultúrnych odkazov. Obsahuje dokonca dlhý zoznam skladieb, ktoré autor odporúča počúvať v noci pri čítaní.
Viac ako 350-stranový román vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej a s prispením editora Valerija Kupku.
Andruchovyčov narcistický hrdina rockový hudobník Josyp Rotskyj podporoval revolúciu vo svojej vlasti ako „barikádový klavirista“. V exile si na živobytie zarába hraním salónnej hudby a po sérii dramatických udalostí spojených so zabitím diktátora je nútený vydať sa na útek. Kým jemu robia spoločnosť jeho verní priatelia havran Edgar a milenka Animé, on sám prostredníctvom svojho rozhlasového programu vysiela hudbu, poéziu a dobré príbehy do temného sveta.
„Ak je Boh nasˇi´m otcom, diabol je potom nasˇi´m nerozlucˇny´m priatelˇom. Pocˇu´vate Ra´dio Noc, od mikrofo´nu va´s zdravi´ Josyp Rotskyj alebo Jos. Pra´ve odbila polnoc a ja tu s vami budem azˇ do ra´na. Dnes je piatok trina´steho decembra – ako vidi´te, dokonale´ podmienky: najhorsˇi´ da´tum najhorsˇieho mesiaca v najhorsˇi´ denˇ v ty´zˇdni. Skvela´ pri´lezˇitostˇ stra´vitˇ spolu nejaky´ cˇas.“
Jurij Andruchovycˇ sa narodil v roku 1960 v ukrajinskom Stanislave (teraz Ivano-Frankivsk). Ba´snik, spisovatelˇ, esejista, prekladatelˇ, litera´rny kritik, jeden zo zakladateľov osobitého pru´du ukrajinskej postmoderny, ktory´ dostal na´zov stanislavsky´ fenome´n, sa stal zna´mym v polovici 80. rokov 20. storocˇia ako cˇlen skupiny ba´snikov Bu-Ba-Bu (burleska – balagán – buffona´da). Andruchovycˇove ba´sne z tohto obdobia vysˇli v zbierkach Nebo a na´mestia (1985), Centrum mesta (1989) a Exoticke´ vta´ky a rastliny (1991). K pi´saniu poe´zie sa vra´til neskôr, kedˇ vydal zbierku Piesne pre mr´tveho kohu´ta (2004). Jeho ba´sne zhudobnili ukrajinske´ rockove´ skupiny Mertvyj pivenˇ a Placˇ Jeremiji. So svojimi ba´snˇami vystupoval s polˇskou experimenta´lnou skupinou Karbido, s ktorou nahral dva albumy.
Koncom 80. rokov zacˇal Andruchovycˇ pi´satˇ pro´zu. Ako prozaik debutoval zbierkou realisticky´ch poviedok Vlˇavo, tam, kde je srdce (1989), ktore´ mu nesko^r poslu´zˇili ako za´klad scena´ra k celovecˇerne´mu filmu Hlad po kysli´ku (1992). Povestˇ vy´znamne´ho prozaika si zi´skal po vydani´ troch kra´tkych postmoderny´ch roma´nov Rekrea´cie (1992; v slovencˇine vysˇiel v roku 2003, v cˇesˇtine pod na´zvom Rekreace aneb Slavnost Vzkrˇi´sˇene´ho Ducha v roku 2006), Moskovia´da (1993; slovenske´ vydanie je z roku 2013) a Perverzia (1996). V roma´novej tvorbe pokracˇoval knihou Dvana´stˇ obrucˇi´ (2003) a autobiograficky´m roma´nom Tajomstvo – namiesto roma´nu (2007). Po zbierke pro´z Inti´mne miesta – Lexiko´n (2011) vydal v roku 2018 roma´n Milenci Justi´cie. V polovici 90. rokov 20. storocˇia zacˇal publikovatˇ eseje, ktore´ vysˇli v zbierkach Dezorienta´cia v krajine (1999), Diabol sa skry´va v syre (2006), Moja Euro´pa (2001; v cˇesˇtine vysˇla pod na´zvom Moje Evropa v roku 2009), ktoru´ napi´sal spolu s polˇsky´m spi- sovatelˇom Andrzejom Stasiukom, a Tu je pochovany´ Fantomas (2015). Medzi Andruchovycˇove najvy´znamnejsˇie prekladatelˇske´ u´spechy patri´ preklad Hamleta Williama Shakespeara, antolo´gia americkej poe´zie 50. – 60. rokov 20. storocˇia (vra´tane beatnikov) a jeho preklady z nemcˇiny (Reiner Maria Rilke), z polˇsˇtiny (Tadeusz Konwicki) a z rusˇtiny (Boris Pasternak, Osip Mandelˇsˇtam). V roku 2015 vysˇla v slovenskom preklade kniha polˇske´ho reporte´ra Pawła Smolen´ske´ho Šcˇe ne vmerla i ne vmre – Rozhovor s Jurijom Andruchovycˇom.
V jeho ostatnom románe je všetko, ako píšu aj čitatelia na goodreads.com: je to dobrodružný román so zápletkou, burleskná šaškáreň, alternatívna história. Bulgakovská fantazmagória s trochou satiry, erotiky a paródie a s množstvom popkultúrnych odkazov. Obsahuje dokonca dlhý zoznam skladieb, ktoré autor odporúča počúvať v noci pri čítaní.
Viac ako 350-stranový román vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej a s prispením editora Valerija Kupku.
Andruchovyčov narcistický hrdina rockový hudobník Josyp Rotskyj podporoval revolúciu vo svojej vlasti ako „barikádový klavirista“. V exile si na živobytie zarába hraním salónnej hudby a po sérii dramatických udalostí spojených so zabitím diktátora je nútený vydať sa na útek. Kým jemu robia spoločnosť jeho verní priatelia havran Edgar a milenka Animé, on sám prostredníctvom svojho rozhlasového programu vysiela hudbu, poéziu a dobré príbehy do temného sveta.
„Ak je Boh nasˇi´m otcom, diabol je potom nasˇi´m nerozlucˇny´m priatelˇom. Pocˇu´vate Ra´dio Noc, od mikrofo´nu va´s zdravi´ Josyp Rotskyj alebo Jos. Pra´ve odbila polnoc a ja tu s vami budem azˇ do ra´na. Dnes je piatok trina´steho decembra – ako vidi´te, dokonale´ podmienky: najhorsˇi´ da´tum najhorsˇieho mesiaca v najhorsˇi´ denˇ v ty´zˇdni. Skvela´ pri´lezˇitostˇ stra´vitˇ spolu nejaky´ cˇas.“
Jurij Andruchovycˇ sa narodil v roku 1960 v ukrajinskom Stanislave (teraz Ivano-Frankivsk). Ba´snik, spisovatelˇ, esejista, prekladatelˇ, litera´rny kritik, jeden zo zakladateľov osobitého pru´du ukrajinskej postmoderny, ktory´ dostal na´zov stanislavsky´ fenome´n, sa stal zna´mym v polovici 80. rokov 20. storocˇia ako cˇlen skupiny ba´snikov Bu-Ba-Bu (burleska – balagán – buffona´da). Andruchovycˇove ba´sne z tohto obdobia vysˇli v zbierkach Nebo a na´mestia (1985), Centrum mesta (1989) a Exoticke´ vta´ky a rastliny (1991). K pi´saniu poe´zie sa vra´til neskôr, kedˇ vydal zbierku Piesne pre mr´tveho kohu´ta (2004). Jeho ba´sne zhudobnili ukrajinske´ rockove´ skupiny Mertvyj pivenˇ a Placˇ Jeremiji. So svojimi ba´snˇami vystupoval s polˇskou experimenta´lnou skupinou Karbido, s ktorou nahral dva albumy.
Koncom 80. rokov zacˇal Andruchovycˇ pi´satˇ pro´zu. Ako prozaik debutoval zbierkou realisticky´ch poviedok Vlˇavo, tam, kde je srdce (1989), ktore´ mu nesko^r poslu´zˇili ako za´klad scena´ra k celovecˇerne´mu filmu Hlad po kysli´ku (1992). Povestˇ vy´znamne´ho prozaika si zi´skal po vydani´ troch kra´tkych postmoderny´ch roma´nov Rekrea´cie (1992; v slovencˇine vysˇiel v roku 2003, v cˇesˇtine pod na´zvom Rekreace aneb Slavnost Vzkrˇi´sˇene´ho Ducha v roku 2006), Moskovia´da (1993; slovenske´ vydanie je z roku 2013) a Perverzia (1996). V roma´novej tvorbe pokracˇoval knihou Dvana´stˇ obrucˇi´ (2003) a autobiograficky´m roma´nom Tajomstvo – namiesto roma´nu (2007). Po zbierke pro´z Inti´mne miesta – Lexiko´n (2011) vydal v roku 2018 roma´n Milenci Justi´cie. V polovici 90. rokov 20. storocˇia zacˇal publikovatˇ eseje, ktore´ vysˇli v zbierkach Dezorienta´cia v krajine (1999), Diabol sa skry´va v syre (2006), Moja Euro´pa (2001; v cˇesˇtine vysˇla pod na´zvom Moje Evropa v roku 2009), ktoru´ napi´sal spolu s polˇsky´m spi- sovatelˇom Andrzejom Stasiukom, a Tu je pochovany´ Fantomas (2015). Medzi Andruchovycˇove najvy´znamnejsˇie prekladatelˇske´ u´spechy patri´ preklad Hamleta Williama Shakespeara, antolo´gia americkej poe´zie 50. – 60. rokov 20. storocˇia (vra´tane beatnikov) a jeho preklady z nemcˇiny (Reiner Maria Rilke), z polˇsˇtiny (Tadeusz Konwicki) a z rusˇtiny (Boris Pasternak, Osip Mandelˇsˇtam). V roku 2015 vysˇla v slovenskom preklade kniha polˇske´ho reporte´ra Pawła Smolen´ske´ho Šcˇe ne vmerla i ne vmre – Rozhovor s Jurijom Andruchovycˇom.
