Aj tínedžerka Natália má dušu poznačenú hlbokými ranami. Po rokoch odkrýva závoj zo spomienok a myšlienok, o ktoré sa vo svojej hrdosti takmer s nikým nedelila.
Tragická smrť najmladšej sestričky vedie v rodine k cyklu domáceho násilia, v ktorom sa staršie sestry musia samy vyrovnať s krutou realitou. Tá im postupne kradne lásku a starostlivosť rodičov, bezstarostné detstvo a núti ich dospieť príliš zavčasu.
Ako dlho dokáže ľudská bytosť čeliť pocitom smútku a zúfalstva? Kde nájsť chuť do života, keď vám prázdnota pohltí celé telo aj celú dušu? Dá sa vôbec prežiť smrť dieťaťa bez ujmy na zdraví?
Autobiograficky motivovaný príbeh o strate milovanej bytosti, každodennom pasovaní sa s jej následkami, ale aj o nádeji, súdržnosti a láske je zároveň pripomienkou toho, že človek je silnejší a odolnejší, než si sám o sebe myslí, a že nikdy sa netreba vzdávať, pretože po každej búrke raz musí vyjsť slnko.