Eva Filová

Medzi milovníkmi a milovníčkami umenia ešte stále pretrváva presvedčenie, že knihy o výtvarnom umení by mali ponúknuť predovšetkým estetický zážitok, pričom estetika je tu spájaná s fenoménom krásy. Monografia vizuálnej umelkyne Evy Filovej túto predstavu nenapĺňa.

Na jej diela by sa dal uplatniť iný estetický pojem disharmonická harmónia, ktorý voviedol do literatúry Charles Jencks, argumentujúc, že „... v pluralitnej spoločnosti sa formuje nová senzibilita, ktorá vidí príliš jednoduchú harmóniu buď ako falošnú, alebo málo podnetnú“. To, že sama autorka považuje harmonizujúce umenie za podozrivé, vyplýva z jej životnej filozofie a charakteru tvorby. Ako reprezentantka feministického myslenia prináša do kontextu domáceho umenia nielen vizualizáciu tém spojených predovšetkým s kritikou pretrvávajúcich rodových stereotypov a rodovej nerovnosti, ale aj spoločenskú a politickú angažovanosť. Napriek vysokej miere angažovanosti jej diela predstavujú zvláštny mix konceptuálneho prístupu a premyslenej práce s emóciami diváčok a divákov, ktorých prah citlivosti testuje prostredníctvom vtipných, ironických až sarkastických textových a obrazových diel.