Vidiecke šľachtické sídla v Liptovskej stolici
Janura Tomáš"Keď ani miestni ľudia nevedia, čo v obci majú, potom sem nezablúdi ani náhodný turista. Ak chcú obce v Liptove rozvíjať turistický ruch, musia najprv poznať svoje vlastné hodnoty." Publikácia historika Tomáša Januru poukazuje na význam a dejiny Liptova prostredníctvom zmapovania určitého typu profánnych architektonických pamiatok.
Je prvou svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom je zvýšiť záujem obyvateľstva o vlastné kultúrne dedičstvo, ale zároveň aj prispieť k turistickej atraktívnosti regiónu a k rozvoju cestovného ruchu. Autor sa v knihe zameralna obdobie 14. až 19. storočia. Sú to storočia, ktoré ohraničujú vznik prvých a posledných kaštieľov a kúrií. Ťažisko publikácie tvoria úplne nové informácie, získané autorom na základe archívneho výskumu, ktorý sa najviac dotýkal 18. storočia Celkovo je zdokumentovaných 99 objektov vrátane tých, ktoré nie sú doposiaľ zaradené v súpise pamiatok alebo v zozname NKP. Tento počet nie je považovaný za konečný V úvode knihy je štúdia o vývoji šľachtického staviteľstva na pozadí historického vývoja udalostí celoštátneho charakteru s dôrazom na dopad, vývoj a špecifiká tohto diania priamo v regióne Liptova. Publikácia ďalej predstavuje vo forme jednotlivých hesiel každý kaštieľ a kúriu osobitne prostredníctvom fotografie a sprievodného textu. V texte autor popisuje vývoj stavebných zmien a úprav a uvádza aj ďalšie fakty vzťahujúce s k objektom, napr. pôvodných a ďalších majiteľov objektu, spôsob nadobudnutia, význam konkrétneho rodu, jeho majetkové pomery, prípadné významné udalosti viažuce sa k objektu a pod. Pre účely publikácie boli exteriéry všetkých doposiaľ existujúcich objektov fotograficky zdokumentované. V niektorých prípadoch, kde architektúra prešla zásadnými zmenami svojej podoby, resp. jej vzhľad je deštruovaný časom, je fotografia súčasného stavu doplnená starším dokumentačným materiálom pre porovnanie. Pri niektorých objektoch sú použité nákresy pôdorysov. Kniha je významným príspevkom k poznávaniu lokálnych dejín a mala by sa nachádzať v knižniciach všetkých škôl, či učiteľov dejepisu, regionálnej výchovy alebo náuky o spoločnosti. Je veľkou príležitosťou pre poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu a mala by byť k dispozícii návštevníkom regiónu v každom hoteli alebo v penzióne. No a samozrejme mala by mať miesto v čo najväčšom počte rodinných knižníc obyvateľov Liptova. Väčšina z kaštieľov a kúrií je neznáma nielen pre slovenskú verejnosť, ale, čo je zarážajúce, i pre väčšinu obyvateľov samotných dedín. Pritom každá z týchto stavieb ukrýva dejiny rodov, ktoré tu žili mnohokrát od stredoveku. Bez ich kolonizátorskej činnosti by vôbec neexistovali viaceré dnešné liptovské obce. Ak si teda súčasníci nectia šľachtické pamiatky, nevážia si ani samotnú existenciu svojej obce.
