Žiarenie
King Stephen„Vravela, že niečo videla v izbe, kde... sa stalo niečo zlé. V izbe číslo 217.
Musíš mi sľúbiť, že do nej nikdy nevojdeš, Danny... vyhýbaj sa jej...“ Hotel Pekná vyhliadka určite patrí medzi najkrajšie horské letoviská na svete, ale nielen preto tu Jack Torrance, dramatik a bývalý alkoholik, prijal miesto správcu v mimosezónnom období. Považuje to najmä za príležitosť na nový začiatok a dúfa, že tu počas zimy napíše svoj nový román. Zúfalo totiž potrebuje uniknúť životnej smole a beznádeji, ktoré ho vytrvalo prenasledujú. Spolu s ním sem prichádza jeho manželka Wendy, aby v majestátnej samote starého hotela so zvláštnou atmosférou, postavenom na starom indiánskom pohrebisku, hľadala možnosť záchrany narušeného manželstva a rodiny. A napokon je tu Danny, päťročný syn s neobyčajným darom – je mimoriadne vnímavý, „žiari“, a má schopnosť predvídať udalosti, ktorým však vo svojom vekunerozumie. V stodesiatich prázdnych hotelových izbách sa totiž niečo deje, niečo, z čoho prechádza mráz po chrbte, skryté zlo, ktoré v hoteli odrezanom od sveta striehne a hrozí... Žiarenie (The Shining) prvýkrát vyšlo roku 1977. Dielo preslávil aj rovnomenný film režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1980 v hlavnej úlohe s nezabudnuteľným Jackom Nicholsonom. „Kráľ hororu“ Stephen King sa po rokoch k téme vrátil v románe Doctor Sleep, ktorý vychádza v slovenskom preklade s názvom Doktor Spánok. Z anglického originálu The Shining (Anchor Books, a Division of Random House, Inc., New York 2012) preložil Alojz Keníž. Ukážka z textu V aute sa Hallorann opýtal: „Cítiš sa niekedy osamelý a myslíš si, že si zostal úplne sám?“ Danny bývalniekedy vystrašený aj osamelý, preto prikývol. „Nikoho takého ako ja ste doteraz nestretli?“ spýtal sa. Hallorann sa zasmial a pokrútil hlavou. „Nie, dieťa moje, nie. Ty žiariš najsilnejšie.“ „Žiari veľa ľudí?“ „Nie,“ odvetil kuchár, „ale človek sa s nimi stretáva. Mnohí žiaria iba trochu a ani o tom nevedia. Obyčajne prinesú kvety, keď sa ich ženy počas menzesu cítia biedne, v škole napíšu písomku na výbornú, hoci sa na ňu neučili, okamžite vytušia, ako sa človek cíti, len čo vstúpi do miestnosti. Ja som už takých stretol najmenej päťdesiat či šesťdesiat. A možno len desať takých ako stará mama, tá veru vedela, kto žiari.“ „Fíha,“ začudoval sa Danny a zamyslel sa nad jeho slovami.
