Bratislavský chodec

Štefan Žáry (1918), básnik, prozaik, prekladateľ poézie, pochádza z Banskej Bystrice. Koncom tridsiatych rokov prišiel do Bratislavy.

Bratislava zaujíma v jeho tvorbe významné postavenie. Je autorom povestí O rytierovi Rolandovi, O alchymistovi Aureolovi, esejí Snímanie masiek, Zlatoústi rozprávači, Stovežatý básnik, Rande s básnikmi. Básnická skladba Múza oblieha Tróju je autorovým najväčším vyznaním mestu. Bratislavský chodec je prechádzkou dejinami a dejiskami slovenského nadrealizmu, kaviarňami a krčmičkami, kde sa stretávali jeho protagonisti a kde sa popri diskusiách a zábavách písali automatické texty a manifestačné vyhlásenia a redigovali zborníky. Je to nostalgická prechádzka s oddychovými zastávkami, na ktorých autor ako pamätník rozpráva o vážnych i nevážnych udalostiach a epizódach ich kolektívneho dobrodružstva a načrtáva siluety jeho účastníkov, usilujúc sa zviditeľniť nielen ducha ich básní, ale cez ne aj mágiu génia loci tej neviditeľnej Bratislavy, ktorá sa stala ich osudom. Lebo Bratislava, po ktorej nás sprevádza, nie je reálna urbanistická jednotka, ale kultúrno-atmosférickýfenomén, imaginárna koláž, poskladaná a pozliepaná z fragmentov reality a básnických vízií, virtuálny časopriestor, ktorý si na území vtedajšej Bratislavy vykolíkovala skupina básnikov ako magnetické pole poézie a pôdorys svojej metropoly. Dnes by čitateľtoto mesto na mape márne hľadal: čo nepadlo za obeť bombám a buldozérom, to odvial čas - a nadrealistická Bratislava je opäť neviditeľná, ibaže inak ako vtedy. Jednoducho zanikla, podobne ako zanikli všetky mytologické mestá, po ktorých ostali len trosky a legendy. Takýmito legendami nás v maske 'bratislavského chodca' sprevádza jeden z jeho zakladateľov a posledných pamätníkov.