Vydavateľ Ikar
Počet strán 334
Rok vydania 2007
Jazyk Slovenčina
Väzba Tvrdá väzba / Hardback
EAN 9788055114880
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/46939/ostnaty-raj
Hanniker natoľko realisticky zobrazuje svet za bránami väzníc, až čitateľ nadobúda pocit, že nič z toho, o čom píše, nie je vymyslené. Ani príbeh Samka, ktorý darmo dokazuje svoju nevinu, ani zúfalá snaha brata pretvoriť homosexuálneho spoluväz-ňa na svoju dvojičku, či zvrátená láska väzenskej psychiatricky a sexuálneho devianta. Hanniker zachytáva zvláštne spoločenstvo, zväčša ukryté pred očami verejnosti, v celej jeho šírke, teda aj s osobnými príbehmi sudcov, advokátov či dozorcov. Vo vynikajúco napísanom románe upozorňuje na fakt, že o osudoch ľudí často rozhoduje len momentálna psychická dispozícia predstaviteľov justície. Žiaľ, stáva sa i to, že bývalý trestanec, zmätený nadobudnutou slobodou, sa radšej dopustí ďalšieho zločinu, len aby sa vrátil do sveta istoty - ostnatého raja... Ukážka z knihy Vzduch v úzkej chodbe pred nenápadnými dverami akoby oťažel. Mesto pod ňou zahalil smog a z letiska sa práve vzniesol ruský Tupolev. Cez presklenú stenu vnímala jeho štíhly striebrosivý trup s výsostnými znakmi, rútiaci sa priamo na ňu. Hodinkyukazovali 24.07. Presný ako vždy. Sama ním nedávno letela do Moskvy na kongres. Kapitán sa volal Boris. Bohvie, či ma z kabíny vidí, pomyslela si. Ťažko. Má iné problémy než ja. Privrela oči a na sekundu si predstavila, že oceľový vták narazí do budovy, zktorej lietadlo pozorovala. Bol by svätý pokoj. Stroj však majestátne prehrmel ponad vŕšok s modernou stavbou na úpätí a o chvíľu sa priesvitná stena prestala chvieť. Na rozdiel od skleného pohľadu postavy za ňou. Vnímala pach vlastného potu a fajčila cigaretu za cigaretou. Dlhé ohorky odhadzovala priamo na zájdené parkety a vzápätí ich nervózne zašľapovala špičkou nemodernej lodičky. Už aby som prebehla cieľovú rovinku. Najhoršia v behoch na dlhé trate je strata kyslíka tesne pred cieľom. Neschopnosť nadýchnuť sa, čiernota opantávajúca zvyšky zdravého rozumu. A bezmocnosť čakania. Modrastý nikotín sa ako novembrová hmla plazil po chodbe. Vystrašeným vedátorom Výskumného ústavu duševnej hygieny, pozamykaným na dva západy v laboratóriách, doručoval do nosných dierok správu, že stranícky inkvizičný výbor (SIV) zasadol. V panike opúšťali zamorené chodby ústavu, nikto s nikým ani slovo, ani pohľad, ani myšlienku. Rýchlo preč. Minuli blízku zastávku električiek a ich veselé vyzváňanie im pripadalo ako umieračik. Vedeli, že v chodbičke dnes sedí Dóra. Ak si trúfli na ňu, nikto nie je v bezpečí. Prezradil ju sladkastý zápach z bulharských aromatizovaných cigariet Luna. Také fajčí už len ona. Aj prezývku dostala podľa nich, mohlo to však súvisieť aj s jej priskoro poblednutou tvárou. Ale zasa čo je veľa, to je veľa. Takto by nemala smradiť ani ako pacientka, nieto ako lekárka. Sme.sk'

Podobné tituly

Čitatelia s podobným vkusom si kúpili aj:

Naposledy prezerané

Ďalšie z kategórie slovenská beletria