Písačky pre milovanú Lutéciu

Kniha nie je románovým dielom v pravom slova zmysle. Zachytáva erotický a duchovný vzťah medzi zakázaným starnúcim spisovateľom a Lutéciou (meno je emblematickým latinského prepisu mesta Paríž – Lutetia). Pomyselný Paríž sa stáva synonymom slobody vzťahu vo všetkých podobách - od slobody fyzickej po slobodu vyjadrovania,myslenia i cítenia.

Monologizované listy mladej žene umožnili Tatarkovi formou i obsahom vyjadriť najautentickejšie polohy ľudskej intimity a odkryť duchovné postoje voči moci a mocenským praktikám ostrakizovaného autora. Podľa Lenky Jungmannovej je kniha„nedeliteľnou jednotou milovania a písania“ (MF DNES, 20.3.2000). Čítanie textu poskytuje zážitok autenticity vlastného jazyka i bytia ako nezameniteľnej súčasti slobody jestvovania, ktorá je vnútri každého z nás. Texty knihy Písačky pre milovanú Lutéciu vznikali v rokoch 1976-1978. S názvom Písačky vyšla časť z textov začiatkom roku 1979 v samizdatovej Edici Petlice, vydávanej českým spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom. Roku 1984 vyšli texty s rôznymi doplnkami v neautorizovanej podobe pod názvom Písačky v exilovom vydavateľstve INDEX v Kolíne nad Rýnom. Roku 1999, zásluhou nakladateľa Joachima Dvořáka, kniha Písačky pre milovanú Lutéciu (prvýkrát po roku 1989) vyšla v slovenskom znení v Prahe, v edícii Granada nakladateľstva Labyrint. Najnovšie knižné vydanie vyšlo v Literárnom informačnom centre roku 2013. Je prvým vydaním textov knihy Písačky pre milovanú Lutéciu na Slovensku, pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa Dominika Tatarku