Skrachovanec

Skrachovanec je príbehom stretnutia troch klavírnych virtuózov Glenna Goulda, Wertheimera a anonymného rozprávača. Všetci traja sú výnimoční, ale Goldbergovské variácie dokáže geniálne zahrať iba jeden - Američan Glenn.

Práve jeho klavírna genialita má na obidvoch priateľov a spolužiakov skazonosný účinok, hudba v Bernhardovom spracovaní nemá upokojujúci vplyv, neposkytuje estetický zážitok, ale naopak dokáźe aj zabíjať: "Celé desaťročie študujeme hru na hudobnom nástroji, ktorý sme si vybrali, a zrazu, po tom vyčerpávajúcom, viac-menej deprimujúcom desaťročí počujeme zahrať zopár taktov génia a zničí nás to, pomyslel som si." Okrem veľkých autorových tém, či už vzťahu umenia a života, alebo jazyka a jeho možností postihnúť okolitý svet, tu tradične rezonuje aj neľútostná kritika Rakúska, predovšetkým v oblasti súdnictva a školstva. Bernhard "preháňa" aj v tomto románe, nehľadá kompromisy, veci a stav odmieta, neguje. Čitateľa vzťahuje do vedomia svojich postáv, zasväcuje ho do ich najtajnejších myšlienok a potom ho prostredníctvom zovšeobecnení "presviedča". Bernhardove vety si človek môže neustále opakovať, môže ich citovať, s jeho vetami, ako hovorí Bernhard Minetti, sa dá žiť.