Vnútorná strana vetra alebo román o Here a Leandrovi

V Petruse vychádzajú krásne knihy, ale len jedna jediná sa dá čítať aj odzadu dopredu, ato je kniha Milorada Pavića Vnútorná strana vetra. Je urobená tak, že dva príbehy sa stretávajú uprostred knihy ako dáky Borgesov hlavolam a vy musíte knižku obrátiť hore nohami a ten „druhý“ príbeh začať zo zadnej strany.

Milorad Pavić, autor Chazarskéhoslovníka, sa takto rád zahráva s vašimi predstavami. Jeho vety sú ako halucinácie: „Volali ju Hera, zbožňovala papriku, nosila večne olúpaný bozk a pod plášťom chemičky pár fúzatých pŕs. Bola taká rýchla, že si mohla odhryznúť ucho, varila už v ústach a chápala, že vždy po niekoľkých storočiach sa niektoré ženské mená premiestnia do mužských, zatiaľ čo to ostatné zostáva rovnaké.“ A ešte niečo o Leandrovi: „V tom čase Leander ešte nebol celkom odrastený mladík, bol ešte vždy nevzdelaný, ale už bol krásny, ešte vždy sa nevolal Leander ako neskôr, ale matka mu už zväzovala vlasy ako holandskú čipku, aby sa po ceste nemusel česať. Keď ho vyprevádzali, otec povedal: „Má krásny dlhý krk. Zahynie, nedaj Bože, pod šabľou.“ z bratislavského artfora Lucia Piussi .týždeň 38/2006