Jej mesto v jeho svete?

Rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Derek Rebro „Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných východísk preskúmal zložité vzťahy urbánneho a rustikálneho vo vybraných zbierkach Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča.

Už vo svojej prvej literárnovednej monografii s výrečným názvom Ženy píšu Poéziu, muži tiež ponúkol autor feministickými teóriami dotované interpretácie tvorby šiestich súčasných slovenských poetiek, pričom sa sústredil na inovatívne spôsoby, ktorými sa vpisujú do androcentrického jazyka. Jednou z týchto autoriek bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková, ku ktorej dielu sa v iných súvislostiach vracia aj vo svojej novej knihe." - Jana Cviková „Monografia ponúka celkom iné čítanie, než sa doteraz objavilo v súvislosti s Rebrom vybranými zbierkami. Autorov prístup sa vyznačuje schopnosťou sviežeho pohľadu na text i dôvtipného nazretia doň. Rebro je vyslovene interpretačný typ kritika, pre ktorého je tvar poézie veľmi dôležitý, preto dokáže uskutočniť rodový prístup hĺbkovo, nie iba cez tematológiu – prináša dôležité zistenia pre poéziu ako takú." - Andrea Bokníková „Rebrov text je invenčný, interpretačne konzekventný a argumentačne dôsledný. Vďaka metodologickej dôkladnosti sa osvedčila nosnosť aplikovaného rodového prístupu, ktorý sa potvrdil ako koherentná, logická a interpretačne spoľahlivá metóda. V plnej miere sa potvrdila opodstatnenosť feministického čítania pri analýze básnických zbierok L. Vadkerti-Gavorníkovej a J. Mihalkoviča. Monografiu, ktorá je pozoruhodným literárnoteoretickým, metodologickým a interpretačno-analytickým výkonom, považujem za zásadnú a prínosnú." - Zoltán Rédey Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L.Vadkerti-Gavorníkovej. Hrdinka veršov Vadkerti-Gavorníkovej sa nevyčleňuje len z dedinského prostredia, ale súbežne s tým aj z tradičných rodových stereotypov, ktorých stelesnením je jej matka. Lyrická subjektka (autorka) sa zároveň pokúša o uchopenie vlastnej, androcentrizmom netienenej existencie a o jej svojské zanesenie do básne. Mihalkovičove verše zas okrem tvarových kvalít spätých so ženským/urbánnym písaním prinášajú komplexnejšie vykreslenie mužskosti. Obaja napísali verše, ktoré sa v rôznych významoch vymykajú z (aj rodovej) konvencie, z dichotómií, vrátane tej urbánno-rustikálnej, a ktoré sú dodnes výzvou pre rôzne interpretačné prizmy.