Historické organy stredného Gemera Dejiny a dispozícia organov

V publikácii, na pohľad neveľmi rozsiahlej, na 80 stranách dopĺňa doterajšie poznanie o historických organoch na území stredného Gemera. V širších kultúrno-spoločenských a historických súvislostiach podrobne popisuje 18 nástrojov z katolíckych a evanjelických chrámov z okresu Revúca.

Z chronologického hľadiska ide o organy postavené v období baroka, klasicizmu, romantizmu a začiatkom 20. storočia. Nejde tu len o popis dispozícií a zvláštností, ale autor sa zaoberá aj štýlovými zmenami vo vývoji organov v uvedenom regióne, ich porovnaním so staviteľskou praxou v iných lokalitách, poškodením nástroja a uvádza informácie aj o vykonaných opravách, ktoré sú zaznamenané priamo v nástroji alebo v archívnych prameňoch. Na práci sú cenné výsledky autorovho podrobného organologického, historického a akustického výskumu, z ktorého získal zaujímavé nové informácie. Každý skúmaný nástroj dopĺňa aj fotografická dokumentácia. Autor v práci rieši aj terminologické otázky v súvislosti s pojmom „historické organy“ a v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. ich poníma ako pamiatkové organy, definuje rozdiel medzi pozitívmi a organmi a poukazuje na mnohé konštrukčné zvláštnosti a vzácnosti. Prácu dopĺňa aj informáciami o staviteľoch jednotlivých organov. Možno tu nájsť údaje o Martinovi Podkonickom (1709, Ľubietová – 1771, Banská Bystrica), Johannovi Michaelovi Heissererovi (1741, Sibiň, Rumunsko – 1809, Banská Štiavnica), Františkovi Eduardovi Petznikovi (1748, Ratkovo – 1815, Tisovec), Ferdinadovi Komorníkovi (1821, Nagyvárad, Oradea, dnes Rumunsko – 1873, Veresegyház, dnes Maďarsko) a o ďalších, ktorí postavili organy aj v iných štátoch Európy. Autor tým posúva výsledky svojho výskumu do širšieho geografického priestoru, predovšetkým krajín bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Kniha je cenným prínosom, ktorý obohacuje skromnú ponuku knižných titulov z oblasti organológie a súčasne z málo reflektovanej oblasti stredného Gemera. Tým, že je v dvojjazyčnej slovensko-anglickej verzii, stane sa nielen výbornou propagáciou a prezentáciou časti nášho vzácneho kultúrneho dedičstva v medzinárodnom kontexte, ale umožní aj zahraničným odborníkom a záujemcom možnosti komparácie vlastných poznatkov a budúcu vzájomnú spoluprácu. PhDr. Marianna Bárdiová, PhD.