Pamäť národa 4/2019

Pamäť národa číslo 4/2019 tvoria v úvode tri zaujímavé štúdie. V prvej autorka Beáta Katrebová Blehová rekonštruuje menej známu kapitolu kontaktov medzi Alexandrom Dubčekom a talianskymi komunistami v rokoch 1968 – 1989 na pozadí celkového politického vývoja v Taliansku pod zohľadnením tzv. sovietskeho faktora.

Podrobne je spracované aj celé pozadie udelenia čestného doktorátu Bolonskou univerzitou. V druhej štúdii Patrik Dubovský analyzuje činnosť Štátnej bezpečnosti proti saleziánovi Ivanovi Grófovi v období tzv. normalizácie. V poslednej štúdii maďarská historička Nóra Szekér približuje vnímanie a interpretácie maďarskej revolúcie z roku 1956 v období Kádárovho režimu a počas zmeny politického systému v Maďarsku. V rubrike Dokumenty Silvia Haladová prezentuje dokumenty, ktoré približujú trpké životného osudy jedného z tisícov politických väzňov v bývalom komunistickom Československu, Juraja Hurného a jeho rodiny. Rubrika V službách režimu prináša príspevok Eduarda Laincza, v ktorom autor na základe archívneho výskumu prezentuje poznatky o židovskom obyvateľstve v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 1938 – 1945. V rubrike Rozhovory sa Beáta Katrebová Blehová rozprávala s bývalým sovietskym disidentom Pavlom Litvinovom – vnukom ľudového komisára zahraničných vecí ZSSR M. M. Litvinovom a jedným z účastníkov demonštrácie proti vojenskej intervencii v Československu, ktorá sa konala na Červenom námestí v Moskve 25. augusta 1968. Záver čísla tvorí rubrika Príbehy prenasledovaných a už tradične ÚPN interne.