Táto kniha sa sústreďuje na rečový aspekt filozofického myslenia. Jej ústredný problém možno evokovať prostredníctvom slova oslovenie: to, čo odlišuje reč (alebo písanie) od prežívania, je jej smerovanie alebo adresovanie niekým niekomu. Text, napríklad, je na nič, ak nie je nasmerovaný, adresovaný, venovaný, navrhnutý, poslaný alebo doručený niekomu, kto je ako adresát odlišný od pisateľa. Byť zapojený do filozofie znamená byť súčasťou dejín posolstiev a odpovedí, prostredníctvom ktorých myslitelia ponúkajú svoje myšlienky poslucháčom sťaby pozvánky, aby ich tí použili pre posolstvá nové.
Ako dejiny návrhov a propozícií je filozofická prax nepretržitou tradíciou stále nových odpovedí, a to vďaka mnohým obratom i návratom vo svojom vlastnom rozprávaní.