V prvej časti knihy Zoltán Nagy vo sviežom rozhovore s publicistkou, kunsthistoričkou Lindou Nagyovou, jeho dcérou, hovorí o predstaveniach, stvárňovaných postavách, tanečných partnerkách – jednou z nich bola Augusta Herényiová-Starostová, považovaná za prvú slovenskú primabalerínu. Nezabúda na výtvarné, hudobné dianie spájajúce sa s inscenáciami, na pôvodnú slovenskú tvorbu, na skladateľov Ilju Zeljenku, Eugena Suchoňa. V otázkach je priebežne konfrontovaný s faktami, historickými súvislosťami. Dialóg je poprepletaný citáciami dobových recenzií. Venuje sa takisto témam spojeným s úspechom dlhoročnej kariéry tanečníka bez úrazov, ale aj témam nadväzujúcim na vlastnú pedagogickú činnosť na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Rozhovor dopĺňa viac než sto fotografií z predstavení i vystúpení na európskych javiskách. Mnohé z nich prešli náročnou rekonštrukciou a neboli doteraz publikované.
Druhá časť publikácie patrí spomienkam významných osobností z umeleckého prostredia – jeho kolegyniam, kolegom, žiakom a súčasníkom. Anglický preklad, ktorý je súčasťou textu umožní nahliadnuť do problematiky cudzincom. Kniha môže byť zaujímavá pre odbornú i širšiu verejnosť a ďalšie generácie baletných umelcov.
Napísanie a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.