Skúmaním revolučných kariér piatich významných socialistických žien pôsobiacich v 19. a 20. storočí – aristokratickej boľševičky Alexandry Kollontajovej; radikálnej pedagogičky Nadeždy Krupskej; polyamornej buričky Inessy Armandovej; smrtiacej ostreľovačky Ľudmily Pavličenkovej a partizánky, ktorá sa stala vedkyňou a napokon svetoznámou aktivistkou za práva žien, Jeleny Lagadinovej – hovorí Kristen Ghodsee o osobných výzvach, ktorým čelili predchádzajúce generácie socialistiek a komunistiek. Žiadna z týchto žien nebola „dokonalou“ ľavičiarkou. Ich životy boli plné vnútorných konfliktov, protirečení a niekedy až nehoráznych privilégií, no napriek tomu dokázali vďaka vytrvalosti a oddanosti pre svoju vec posunúť vpred vlastné politické projekty. Týchto päť žien, ktoré vždy kráčali po tenkej hranici medzi potrebou triednej solidarity a túžbou prinútiť svojich niekedy necitlivých mužských kolegov, aby brali vážne problémy žien, hľadalo nové riešenia, z ktorých sa poučia aj dnešné aktivistky. V krátkych výstižných kapitolách – s množstvom konkrétnych príkladov z dejín štátnosocialistických krajín vo východnej Európe a aktuálnych úvah o postavení žien v dnešnom svete – približuje Ghodsee veľké myšlienky socialistického feminizmu tým, ktorí sa aj dnes inšpirujú emancipačnou politikou povstaleckých ľavicových feministických hnutí na celom svete.