„Príležitostné tlače boli výnosným obchodným artiklom pre tlačiara. Nemusel totiž do tlače vkladať vlastný kapitál, pretože celú tlač aj odbyt zaplatil a zabezpečil objednávateľ tlače. Tlačiar mal z toho teda čistý zisk a on potreboval prežiť. Vydávanie napríklad lekárskych učených kníh bolo síce sofistikované, ale neisté, pretože tlačiar to musel zafinancovať a nemal istotu, že sa celý náklad rozpredá," dodáva autorka knihy. A tak sa už v okolo 18. storočia stretávame s konkurenčným bojom o klienta.
V katalógu sú zahrnuté tie, ktoré boli adresované Slovákom a pôvodcami jednotlivých príležitostných básní boli väčšinou študenti a absolventi nemeckých univerzít slovenského pôvodu. Sú zachované v nemeckých knižniciach a väčšina z nich je prístupná v digitálnej kópii. Literárna úroveň týchto prejavov bola vysoká – veď ju písali vzdelanci. Boli síce v menšine, ale aj tak sa postupne tieto formy komunikácie etablovali do komunikácie domácej, častokrát menej vzdelanej väčšine.
Súpis zachovaných príležitostných tlačí so slovenskou provenienciou je doplnený o biografické poznámky k pôvodcom a adresátom gratulačných básní a úvodnou štúdiou o príležitostných vydaniach. Súpis prináša aj množstvo biografických informácií k jednotlivým osobnostiam slovenského školstva, kultúry a cirkvi a bude významným prameňom k ďalšiemu detailnejšiemu bádaniu v tejto oblasti.