Samota (slovenské vydanie)
Klimko-Dobrzaniecki HubertAutor novely Samota pracuje v bielych rukavičkách so zbíjačkou – materiál, ktorý roztĺka, fŕka nevyberavo na všetky strany, betón konvencií,k betón zmechanizovaných vzťahov, betón zatvrdnutých tradícií a povier sa drví a drobí, odkrýva citlivú existenciálnu dreň individuálneho ľudského osudu vystaveného spočiatku chlácholivému, no postupom času čoraz ničivejšiemu pôsobeniu osamelosti. Hlavný hrdina sa v sebalikvidačnom (a tým paradoxne sebazáchovnom) úsilí pokúša hľadať záchytné body svojej samotárskej, do veľkej miery egoistickej životnej púte a len postupne začína chápať, že skutočnú oporu môže nájsť iba v spojení s druhým človekom...
Hubert Klimko-Dobrzaniecki: Samota
Monika Kompaníková, Medzi knihami
Hlava mi šla prasknúť, rozhodol som sa teda zmiznúť z terasy čo najskôr a zájsť do lekárne, nech mi dajú niečo proti boleniu hlavy. Keď som vstal, opäť chápavo pokývala, potom sa usmiala a sklopila hlavu. Aj ja som prikývol, ako na pozdrav. Zahryzla si do pier, pozrela sa na hodinky, vzápätí na mňa, zodvihla dlaň do výšky, akoby mi chcela zakývať na pozdrav, lenže tak sa ukazuje aj to, koľko treba počkať. Päť minút.
