Hubert Klimko-Dobrzaniecki: Samota
Monika Kompaníková, Medzi knihami
Hlava mi šla prasknúť, rozhodol som sa teda zmiznúť z terasy čo najskôr a zájsť do lekárne, nech mi dajú niečo proti boleniu hlavy. Keď som vstal, opäť chápavo pokývala, potom sa usmiala a sklopila hlavu. Aj ja som prikývol, ako na pozdrav. Zahryzla si do pier, pozrela sa na hodinky, vzápätí na mňa, zodvihla dlaň do výšky, akoby mi chcela zakývať na pozdrav, lenže tak sa ukazuje aj to, koľko treba počkať. Päť minút.