Maurice Zundel (1897 – 1975), švajčiarsky katolícky kňaz, teológ, básnik a mystik. Narodil sa 21. januára 1897 v Neuchâteli. Pre kňazské povolanie sa definitívne rozhodol už ako 15-ročný. Študoval v Neuchâteli, v opátstve Einsiedeln a vo Fribourgu, kde bol v roku 1919 vysvätený na kňaza. Keďže ho jeho biskup Marius Besson považoval za príliš originálneho, nezveril mu žiadnu kňazskú službu. V roku 1927 Zundel obhájil na Pápežskej univerzite svätého Tomáša dizertačnú prácu pod vedením Reginalda Garrigou-Lagrangea L’Influence du nominalisme sur la pensée chrétienne a získal doktorát. Žil vo Francúzsku, Anglicku a v Káhire. Domov sa vrátil až po smrti svojho diecézneho biskupa v roku 1946 a bol vymenovaný za pomocného kňaza v Lausanne, kde pôsobil až do svojej smrti 10. augusta 1975. V roku 1972 ho pozval do Vatikánu pápež Pavol VI., ktorý ho považoval za „mystického a básnického génia“, aby viedol pôstne rekolekcie. Maurice Zundel po sebe zanechal rozsiahle dielo, ktoré pozostáva z približne tridsiatich kníh, ako aj z mnohých článkov a prednášok.